Brachycefalický syndróm

Brachycefalici, alebo rasy so skráteným ňucháčom, majú niekoľko závažných anatomických anomálií, ktoré sú napokon príčinou čiastočnej obštrukcie horných dýchacích ciest. Úzke nosné dierky, abnormálne nosné konchy a predĺžené a zhrubnuté mäkké podnebie, ktoré neumožňuje fyziologickú funkciu epiglotickej záklopky, predstavujú mechanickú prekážku normálnemu prúdeniu vzduchu do priedušnice a do pľúc.

‍

Vytvárajú väčší negatívny tlak počas nádychu, ktorý neskôr postupne zapríčiňuje patologické sekundárne zmeny. Prejavujú sa prolabovaním – opuchom sliznice v oblasti hrtanu, degenerovaním a vnútornou rotáciou chrupky hrtanu, čo spolu s nahromadením slín, zmenšuje objem vdychovaného vzduchu pri jednom nádychu. Prítomnosť týchto zmien, spoločne s ďalšími faktormi, môže spôsobiť oslabenie hladkého svalstva, ktoré spojuje poloprstence priedušnice, i jej prípadný kolaps.

‍

Medzi tieto psy patria veľmi obľúbené a čoraz viac rozšírené mopsy, francúzske buldočky, anglické buldogy a ďalšie psy s „narazeným“ nosom, do istej miery tu môžeme zaradiť aj kavalier king charles španielov, kde však pozorujeme väčšinou len predĺžené podnebie bez iných zmien. Príznaky takto postihnutých psov sú hlavne nadmerné dychčanie, neznášanlivosť záťaže, nehovoriac o problémoch pri vysokých teplotách. K príznakom patrí samozrejme aj chrápanie, ktoré majitelia často považujú za milý rušivý element. Pre takého psa však tieto anatomické zmeny spôsobujú problémy, ktoré vôbec nie sú príjemné, nie ešte milé.

‍

Snáď každý si uvedomí, že je veľký rozdiel medzi napríklad nemeckým ovčiakom a mopsom. U ovčiaka vidíme dlhý čumák s pekne vykrojenými nozdrami, bez problémov pri dýchaní, aktivitu za každého počasia a počas spánku žiadne chrápanie. U brachycefalických plemien došlo postupným krížením k skráteniu nosa na minimum. Ale nejde len o to, čo vidíme navonok. Veľmi dôležité je aj to, čo je vo vnútri nosa. V nosovej dutine sa nachádzajú rôzne záhyby, tzv. konchy, kde sa nachádzajú tiež čuchové bunky, ktoré sú u normocefalických psov (tých s dlhým čumákom) vzdušné a priestorné. Konchy sa samozrejme nachádzajú aj u brachycefalických psov, ale tie sú akoby natlačené v malom priestore. Predstavte si to ako prázdnu plechovku, ktorú stlačíte. Anatomicky to je zvýraznené na 1. a 2. obrázku z vyšetrenia pomocou počítačovej tomografie – CT.

‍

K nosu patrí aj viditeľná časť, a to sú nozdry. U brachycefalických plemien sú výrazne zúžené, u niektorých to vyzerá, akoby ani nozdry nemali. Aby si človek vedel predstaviť, ako takýto pes dýcha nosom, odporúčam si mierne zatlačiť nozdry prstami a dýchať len nosom. A ak takto človek skúsi vykonávať nejakú aktivitu, určite bude musieť otvoriť ústa, aby sa neudusil. Nie je to príjemné, však?

‍

Ďalší spomínaný znak brachycefalického syndrómu je predĺžené mäkké podnebie. To často býva nie len predĺžené, ale aj zhrubnuté, čo spôsobuje ďalšiu prekážku v ceste vzduchu do pľúc. Je to práve táto anomália, ktorá spôsobuje to známe krochkanie a chrápanie.

‍

Aby sme takýmto psom výrazne pomohli pri zvýšení kvality života, odporúčame chirurgické riešenie, pri ktorom sa rozšíria nozdry a skráti a zúži mäkké podnebie, ideálne v mladom veku, kedy ešte nedochádza k ďalším nevratným zmenám, ktoré vedú ku komplikáciám a vyžadujú ďalšie operačné postupy. Psy sa po zákroku rýchlo zregenerujú a začína sa pre nich nový, lepší život. Majitelia často popisujú, že ich psík začal byť oveľa aktívnejší a spokojnejší. A šťastný pes = šťastný majiteľ.

‍

_{Autor textu: MVDr.Terézia Panyi Terzieva, SIBRA-centrum veterinárnej medicíny, 2018  www.sibra.sk}