Stabilizácia ruptúry predného skríženého väzu kolena

Koleno je komplexný kĺb, ktorý svoju dynamiku pohybu vedie v dvoch hlavných rovinách iba pomocou patologicky nezmenených predných a zadných skrížených väzov. Počas záťaže predný skrížený väz zabraňuje posunu tíbie alebo podkolenia dopredu kraniálne, práve tak ako rotáciu smerom dovnútra, a bráni tiež čiastočnej hyperextenzii kolena. Ruptúra (pretrhnutie) tohoto väzu je jednou z najčastejších príčin krívania zadných končatín psov. K tomu prispievajú anatomické anomálie, napríklad strmšie tibiálne plateau a patelárna luxácia, alebo autoimunitné zápaly kĺbov. Postihnuté psy obyčajne začínajú akútne krívať v rôzne odstupňovanom rozsahu na jednu zo zadných končatín do stavu, kedy nohu vôbec nezaťažujú. K ruptúram väzov nejčastejšie dochádza v dôsledku postupnej chronickej degenerácie väzu vo veku okolo 5 rokov (+-2 roky) alebo v dôsledku náhlej traumy. Takíto pacienti môžu mať v histórii chronické občasné krívanie.

‍

Diagnostika sa uskutočňuje klinickým vyšetrením, artroskopicky alebo vysoko sofistikovanými zobrazujúcimi metódami, ako je magnetická rezonancia - MR.

‍

S cieľom navrátenia stability kĺbu boli vyvinuté rôzne chirurgické techniky umožňujúce elimináciu zlej biodynamiky kĺbu s následným poškodením menisku a kĺbovej chrupky. Intrakapsulárne techniky spočívajú v transpozícii telesného periartikulárneho tkaniva. Extrakapsulárne techniky využívají na dlhodobú stabilizáciu neresorbtívnu syntetickú náhradu, ktorá kontrolovane vedie k zosileniu kĺbového puzdra. Tieto metódy sa najčastejšie používajú u malých a stredných plemien, alebo u veľkých, keď iné metódy nie sú použiteľné.

‍

TPLO a TTA patria do skupiny vysokých osteotómií tíbie, ktorými sa eliminujú strižné sily pôsobiace na predný skrížený väz odstraňujúce nutnosť jeho funkčnosti. Ich princípom je upraviť anatomické pomery tak, aby uhol záťaže tibiálneho plateau bol kolmý na dlhú os holennej kosti vo vzťahu k vodorovnej rovine  a eliminovať sily predného posunu tíbie počas opory.
U TPLO sa toto dosahuje geometrickou modifikáciou tibiálneho plateau špeciálnym biradiálnym rezom, kde potom vytvoríme plateau fragment, ktorý otočíme podľa korigovaného stupňa a fixujeme pomocou špeciálnej TPLO doštičky. Plateau je horný nerovný povrch tíbie, kde sa ukladajú femury.

TTA metódou sa posúva úpon patelárneho väzu do odmeranej kolmej polohy tvoriacej 90 ° uhol s tibiálnym plateau, lineárnou osteotómiou hrebeňa tíbie a fixáciou pomocou titanovej dostičky/klietky. Hrebeň tíbie je predný okraj podkolennej kosti pod kolenným kĺbom, kde končí patelárna šľacha. U obidvoch metód sa musí dávať pozor, aby posun nepresiahol bod zlomu a nedošlo k prílišnému nezaťaženiu zadného skríženého väzu.
Rozhodnutie pre správnu metódu stabilizácie kolena by malo byť v rukách skúseného chirurga, ktorý vychádza zo špecifického nálezu pri danom jedincovi, jeho celkového stavu, temperamentu a životného štýlu. Na našej klinike využívame metódy, ktoré sú overené na poli svetovej veterinárnej medicíny. Ich použitie, výber, špecifikácia materiálu, dlhodobé overenie v praxi a roky funkčnosti, prípadné nežiadúce účinky a komplikácie sú predmetom publikačnej činnosti, pravidelného a cieleného "follow up" množstva svetových ortopedických špecialistov.

‍

Nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek stabilizácie je revízia menisku.

‍

‍

_{Autor textu: Želimír Dokić, DVM, Sibra - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk}