Čipu sa netreba báť!
Na konci mája 2018 bola schválená novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Priniesla so sebou mnoho užitočných vecí, ako napríklad prelomové predefinovanie zvieraťa z veci na živého tvora, tak aj kontroverznejšie povinné čipovanie a registráciu každého psíka.
Toto opatrenie u mnohých majiteľov vyvolalo vlnu nevôle, nakoľko táto novela nerozlišuje, či je psík malý, veľký, mladý, starý alebo chorý.
Od 1. novembra 2019 končí prechodná doba, počas ktorej by mali byť psy začipované, teda všetky psíky narodené do 31. augusta 2018 musia byť začipované najneskôr do 31. októbra 2019. Podľa zákona veterinárny lekár nesmie od tohto dátumu nečipovaného psíka ošetriť, okrem mimoriadnych situácií, kedy je v záujme ochrana zdravia psa alebo človeka. Pokiaľ ho napriek tomu ošetrí, hrozí mu pokuta 1750€ - 20 000€.
Preto sa prosím na veterinárnych lekárov nehnevajte, keď budú požadovať, aby bol Váš psík pred ošetrením začipovaný.
Zákon takisto stanovuje pokutu pre majiteľa, ktorý nedá svojho psíka začipovať, a to 50 €. Pokiaľ neoznačí psíka, ktorý sa bude premiestňovať alebo nenahlási zmenu údajov či jeho úhyn, hrozí mu pokuta od 500 do 1200 €, a v prípade podnikateľov alebo právnických osôb je to 400 až 3500 €.
Čo to vlastne mikročip je?
Mikročip (transpondér) je pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie vo forme malého implantátu veľkosti zrnka ryže, ktorý sa aplikátorom v tvare ihly zavedie pod kožu zvieraťa. Jeho aplikácia je vo väčšine prípadov nekomplikovaná a dá sa zrovnať s aplikáciou bežného očkovania. Čip nič nevysiela, nie je aktívny a nedá sa podľa neho zistiť poloha zvieraťa. Slúži podobne ako čiarový kód na potravinách a inom spotrebnom tovare na odčítanie informácií uložených v čiarovom kóde. Konkrétne sa jedná o jedinečný 15-miestny kód, ktorý databáza spája s údajmi o zvierati a jeho majiteľovi. Kód sa z mikročipu získava čítačkou, ktorú majú veterinárni lekári, útulky a karanténne stanice pre zvieratá.
To nás privádza k tomu, že každý psík, prípadne iné spoločenské zviera označené čipom, je pod daným 15-miestnym číselným kódom vedené v databáze Centrálneho registra majiteľov zvierat Slovenskej republiky (CRSZ).
CRSZ je počítačová databáza o čipovaných zvieratách a ich majiteľoch, ktorú zriadila Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a prevádzkuje ju Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Do tejto databázy môže zapísať zviera len veterinárny lekár a takisto len veterinárny lekár môže aplikovať čip samotný. Uvádza v ňom meno, druh, plemeno, pohlavie a dátum narodenia psa, a meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, telefónne číslo vlastníka zvieraťa a adresu držby zvieraťa. Súkromný veterinárny lekár je oprávnený vyžadovať od vlastníka zvieraťa preukaz totožnosti.
Výhody čipu
Medzi hlavné výhody čipovania a registrácie je rýchla a jedinečná identifikácia zvieraťa, ktorá pri strate a nájdení zvieraťa umožní zistenie údajov o zvierati a jeho majiteľovi, kontaktovanie majiteľa v krátkom čase a prinavrátenie zvieraťa do jeho rúk.
Čipovanie je pár minútová záležitosť, samotná aplikácia čipu trvá len niekoľko sekúnd, a môžu ju absolvovať psíky všetkých veľkostných kategórií bez ohľadu na zdravotný stav, či vek. Následná registrácia do registra je časovo náročnejšia, ale to už psík môže pokojne čakať vonku.
Je to skutočne vec, ktorá môže pomôcť pri strate alebo odcudzení psíka. Zavedenie čipu je síce pre psíka nepríjemné, ale nie je nebezpečné. Ak sa majiteľ aj napriek hroziacim sankciám rozhodne svojho psíka nezačipovať, musí sa zmieriť s faktom, že jeho psíka pravdepodobne žiaden veterinárny lekár neošetrí.
Autor textu: MVDr.Hana Matušková, SIBRA - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk