Ochorenia žlčníka a žlčových ciest psov a mačiek

O ochoreniach pečene u psov i mačiek je dnes už pomerne dobré povedomie i medzi chovateľmi. Žlčové cesty a žlčový mechúr sú však neoddeliteľnou súčasťou tzv. hepatobiliárneho systému a nemali by sme ich význam podceňovať. Tento článok má za cieľ priblížiť najčastejšie ochorenia žlčníka a žlčových ciest u psov i mačiek.

Funkčne i anatomicky sú pečeň, žlčové cesty i žlčník úzko prepojené. V pečeňových bunkách - hepatocytoch sa vytvárajú jednotlivé zložky žlče – žlčové kyseliny a cholesterol. Tie sa zbierajú do kanálikov medzi hepatocytmi, ktoré sa ďalej spájajú do tzv. intrahepatálnych žlčovodov. Nimi sa žlč zbiera do žlčového mechúra, kde sa ukladá a koncentruje. Pri vstupe potravy do čreva sa zo žlčového mechúra žlč uvoľní cez spoločný žlčovod do čreva, kde sa žlčové kyseliny zúčastňujú trávenia tukov a v tuku rozpustných vitamínov. Väčšia časť (až 90%) žlčových kyselín sa vracia cez krvný obeh naspäť do pečene, menšia časť odchádza z organizmu  v truse.

1.jpg

  1. výrazne dilatovaný a zapálený žlčník u yorkshírskeho teriéra po chirurgickom odstránení


Príznaky ochorenia žlčových ciest a žlčníka sa prekrývajú s inými ochoreniami tráviaceho traktu a najčastejšie zahŕňajú zvracanie, nevoľnosť, nechutenstvo, bolestivosť dutiny brušnej, žlté sfarbenie slizníc, či zvýšený príjem tekutín. Vo vyšetrení krvi môžeme nájsť zvýšené množstvo bielych krviniek, v biochémii potom zvýšené tzv. pečeňové enzýmy, ako je alkalická fosfatáza (ALP), alanín aminotransferáza (ALT) či gama-glutamyltransferáza (GGT), ako aj cholesterolu. Nie vždy tak zvýšenie týchto enzýmov znamená postihnutie priamo pečene, naopak, zvýšenie ALP a GGT je viac spojené práve s ochorením žlčových ciest. U mačiek sú dokonca ochorenia žlčových ciest výrazne častejšie ako ochorenia pečeňového parenchýmu. Práve z toho dôvodu je najzásadnejšou diagnostickou metódou pri náleze zmien týchto enzýmov sonografické vyšetrenie, ktoré nám dokáže priamo zobraziť zmienené orgány. Rentgenologické vyšetrenie je pre tieto ochorenia málo špecifické. Medzi ďalšie vyšetrovacie metódy patrí tiež bakteriologická kultivácia a cytologické vyšetrenie žlče, a tiež histopatológia v prípade chirurgického riešenia.

Najčastejšou odchýlkou, s ktorou sa v praxi bežne stretávame, je tvorba tzv. žlčníkového bahna (sludge). Postihuje viac ako 50% psov nad 4 roky veku, mačky menej často, a obvykle sa jedná o náhodný nález počas sonografického vyšetrenia. Bahno je tvorené nadmerne zahustenými soľami žlčových kyselín a hlienom tvoreným žlčníkovou sliznicou v dôsledku nedostatočného vyprázdňovania žlčníka.

2.jpg

  1. žlčníkové blato (sludge) po chirurgickom odstránení žlčníka


Vo väčšine prípadov nie je žlčníkové bahno nebezpečné, v niektorých prípadoch však môže predisponovať k infekciám žlčového mechúra alebo vzniku mukocéle (viď ďalej).V ľahších prípadoch sa odporúča zvýšiť frekvenciu kŕmenia, napríklad na 3-4x denne, čo stimuluje žlčník k častejšiemu vyprázdňovaniu. V závažnejších prípadoch je vhodná medikamentózna terapia pomocou kyseliny ursodeoxycholovej.

Žlčníkové kamene (cholelitiáza) sú však,  na rozdiel od ľudí, pomerne vzácne. Súvislosť medzi bahnom a tvorbou kameňov nie je známa. Žlčové kamene môžu upchať žlčovod a prejaviť sa tak i veľmi akútne. Ich riešenie je chirurgické.

Mukocéle je abnormálne zmenená stena žlčového mechúra s nadmernou tvorbou mucínu. Postihuje mačky aj psy, prevažne malých až stredných plemien vo vyššom veku. Príčina nie je úplne známa. V takto zmenenom mechúre sa hromadia žlčové kyseliny a mucín až do takej miery, že hrozí prasknutie steny žlčového mechúra. Zatiaľ jediná spoľahlivá terapia je chirurgické odstránenie žlčníka (tzv. cholecystektómia).

3.jpg

  1. sliznica žlčníka pri mukocéle


Cholangitída (zápal žlčových ciest) a cholecystitída (zápal žlčového mechúra), prípadne cholangiohepatitída (zápal žlčových ciest a pečene) sú termíny označujúce zápalové procesy v žlčových cestách. Rozdeľujeme ich na dve veľké skupiny. Tzv. neutrofilná cholangitída, ktorá je spôsobená baktériami prestupujúcimi z čreva a jej priebeh je obvykle akútny, a lymfocytárna, kde prebieha imunitne sprostredkovaný zápal a obvykle prebieha chronicky. Definitívne odlíšenie je možné často až histopatologickým vyšetrením po biopsii pečene a žlčových ciest. Liečba záleží od typu a závažnosti postihnutia, v akútnych prípadoch je obvykle nutná hospitalizácia, antibiotická terapia a liečba bolesti, v prípadoch potvrdenej lymfocytárnej cholangitídy (cholangiohepatitídy) sa podávajú kortikosteroidy - prednisolon dlhodobo. Môže byť však indikovaná i chirurgická terapia spojená s odberom vzoriek na kultiváciu a histopatológiu. Žlčové cesty a žlčník je možné vypláchnuť a uvoľniť tak prípadnú obštrukciu, častejšie je však nutné žlčový mechúr celý odstrániť, najmä pokiaľ je stena zmenená a môže sa jednať o počínajúcu mukocéle.

Nádory žlčníka a žlčových ciest sú obecne málo časté, u mačiek sú však opäť častejšie nádory žlčových ciest, než primárne pečeňového parenchýmu.  Najčastejšie sa jedná o adenómy alebo adenokarcinómy, avšak i adenómy sú spojené s neskorším vznikom adenokarcinómov (zhubných nádorov), preto je chirurgické odstránenie akýchkoľvek tumorov odporúčané čo najskôr. O ich prognóze nie je dostupných veľa informácií.

Medzi raritné ochorenia a anomálie patrí napríklad agenéza žlčového mechúra, kedy sa žlčník vôbec nevyvinie, cysty žlčových ciest u mačiek často ako súčasť polycystického ochorenia, infarkt žlčového mechúra alebo žlčníkové motolice, parazitárne ochorenie vyskytujúce sa v subtropických oblastiach.

4.jpg

  1. USG - žlčový mechúr kompletne vyplnený žlčníkovým bahnom


S prasknutím (ruptúrou) žlčového mechúra sa našťastie nestretávame veľmi často, jedná sa však o akútny stav s potenciálnym ohrozením života. Žlč môže obsahovať baktérie, navyše jej chemické zloženie je veľmi dráždivé, a dochádza tak k silnému zápalu pobrušnice (peritonitíde).  Nutná je chirurgická terapia spolu s antibiotikami a liečbou bolesti. Neriešené mukocéle je najčastejšou príčinou ruptúry.
5.tiff

  1. USG - žlčový mechúr čiastočne vyplnený

6.tiff

  1. USG - žlčníková mukocéle, typicky nariasená sliznica mechúra do hviezdicovitého tvaru, obsah mechúra vyplnený hlienovitým obsahom

7.tiff

  1. USG - mukocéle s ruptúrou žlčového mechúra (vyznačená voľná tekutina - žlč mimo žlčového mechúra)

Ochorenia žlčových ciest u psov i mačiek je dobré nepodceňovať a v prípade dlhšie trvajúcich či závažných tráviacich ťažkostí, či náleze zmenených krvných parametrov, je dobrá a včasná diagnostika (najmä zobrazovacia) zásadným predpokladom pre úspešnú liečbu.

MVDr. Mária Gambošová, CSAVP-IM , Sibra – centrum veterinárnej medicíny, 2021

Na vrátkach 13, 841 01 Bratislava
tel: 02-64461794, 02-54419949
klinika@sibra.sk
  • Po-Pi9:00 - 19:00
  • So10:00 - 12:00
  • Ne17:00 - 19:00
  • Sviatky  17:00 - 19:00
sibra © 2021 | English