Nebojte sa cytologického vyšetrenia

Cytológia, odber vzoriek, “pichanie do hrčiek” - to sú výrazy, s ktorými vo veterinárnej onkológii narábame na dennej báze, avšak často sa stretávame s obavami majiteľov z tejto procedúry. Poďme si teda vysvetliť, čo všetko takéto vyšetrenie obnáša a predovšetkým, čo nám môže priniesť.

Čo znamená cytológia, cytologické vyšetrenie?‍

Cytológia je doslovne veda o bunkách. Pri cytologickom vyšetrení sa posudzujú bunky, ich počet, druh, tvar a charakteristické znaky ako je tvar jadra, farba cytoplazmy či počet jadierok. Cytologicky sa dá vyšetriť prakticky každý orgán, ktorý obsahuje bunky. Či už je to vyhodnotenie krvného náteru a posúdenie červených a bielych krviniek, vyšetrenie miazgových uzlín, kože, kožných hrčiek, ale aj vnútorných orgánov, najčastejšie pečeň, slezina, alebo napríklad prostata.

Ako taký odber vzoriek prebieha?‍

Samotný odber vzorky na cytologické vyšetrenie vzbudzuje v majiteľoch zvierat asi najviac obáv.

Bude to bolieť? Treba pacienta uspať? Čo ak sa tým rakovina roznesie?‍

Spôsobov odberu poznáme viac. Najjednoduchší je tzv. odtlačkový preparát, pri ktorom si pritlačíme mikroskopické sklíčko k orgánu, ktorý chceme vyšetriť, najčastejšie je to koža. Pri odtlačkovom preparáte sa teda nikam nepichá, je to bezbolestné a bezpečné vyšetrenie.

‍

Druhým spôsobom je tenkoihlová neaspiračná biopsia. Používame tenkú ihlu, podobnej veľkosti ako sa bežne používa napríklad na vakcinácie alebo iné injekčné aplikácie. Neaspiračná metóda znamená, že do striekačky nič nenaťahujeme. Samotný odber prebieha tak, že sa do vyšetrovanej časti (napríklad kožnej hrčky) vpichne ihla, s ktorou sa následne ešte môže hýbať smerom dnu a von. Do ihly týmto spôsobom vieme nabrať bunky, ktoré potom striekačkou prenesieme na sklíčko a vyšetrujeme. Týmto spôsobom vyšetrujeme väčšinu útvarov či orgánov.

‍

Tretí spôsob je veľmi podobný, avšak tentoraz je na ihlu pripojená aj striekačka, ktorou pri odbere robíme podtlak. Využíva sa, pokiaľ chceme odobrať tekutinu, napríklad z cysty, alebo naopak, pokiaľ sa snažíme odobrať vzorku z veľmi tuhého tkaniva, napríklad väzivového, a neaspiračnou metódou sa nám nepodarí nabrať dostatok buniek.

‍

Okrem toho je možné cytologické vyšetrenie i z iných vzoriek, napríklad z močového sedimentu či výplachu priedušnice.

‍

U väčšiny kožných či podkožných útvarov nie je na odber vzorky potrebná anestézia. Samotný odber nie je viac bolestivý, než bežná injekcia, prebieha veľmi rýchlo a obvykle nebýva spojený s komplikáciami. Môže sa vyskytnúť drobné kožné krvácanie po vpichu, ktoré môže byť výraznejšie, pokiaľ sa berie vzorka z veľmi prekrvených nádorových zmien.

‍

Naopak, pokiaľ chceme odoberať vzorky z vnútorných orgánov ako je slezina či pečeň, odporúčame sedáciu. Takýto odber je spojený s vyšším rizikom krvácania, ktoré sa ešte výrazne zvyšuje,pokiaľ sa pacient pri odbere pohne. Preto je odber v sedácii bezpečnejší i pre pacienta. Odbery z vnútorných orgánov vykonávame pod kontrolou sonografie a je vhodné v priebehu nasledujúcich hodín sonograficky kontrolovať prípadné krvácanie do brušnej dutiny.

‍

Pokiaľ hrozí nadmerné krvácanie z dôvodu napr. výrazne prekrveného útvaru na slezine, odber obvykle neodporúčame.

Čo všetko môžeme z cytologického vyšetrenia zistiť?‍

Cytologické vyšetrenie je rýchla, lacná, prevažne nebolestivá a bezpečná metóda, ako určiť, či sa vo vyšetrovanom orgáne či útvare nachádzajú zápalové bunky, alebo či máme do činenia s nádorom a ak áno, tak či bude skôr zhubný alebo nezhubný. Vyšetrujúci musí zhodnotiť počet a kvalitu buniek, ich typ (či sa jedná o zápalové bunky, alebo bunky z orgánov - tie sa delia na guľatobunkové, mezenchymálne a epiteliálne), tvar, veľkosť, jadro, cytoplazmu, jadierka či známky delenia (mitózy). Vo veľa prípadoch vieme pomocou cytológie určiť diagnózu.
‍

Na rozdiel od histopatologického vyšetrenia, kde špecializovaní patológovia vyšetrujú celý nádor alebo orgán, pri cytológii nie sme schopní zhodnotiť celkovú architektúru tkaniva. Takisto sa môže stať, že v jednom útvare prebiehajú dva procesy zároveň - napríklad okolo nádorov často býva ložisko zápalu. Keďže odber je robený naozaj tenkou ihlou, nie je možné vyšetriť celý útvar a môže sa stať, že tú najdôležitejšiu časť minieme.

‍

Ďalšou nevýhodou býva, pokiaľ sa nepodarí odobrať dostatok buniek alebo sú prekryté krvou. Toto býva problém u veľmi tuhých útvarov, kde sa bunky len veľmi ťažko oddeľujú, alebo z veľmi prekrvených orgánov, napríklad sleziny.

‍

Taktiež nám cytologické vyšetrenie obvykle nepovie tzv. Grade, čiže stupeň zhubnosti nádoru. Typickým príkladom môže byť kožný mastocytóm. Jedná sa o veľmi častý zhubný kožný nádor psov, ktorý cytologicky zdiagnostikujeme veľmi jednoducho, avšak existujú tri stupne zhubnosti, ktoré sa cytologicky spoľahlivo nedajú vždy rozlíšiť. Toto je potom možné až vďaka histopatológii v laboratóriu.

Načo je teda cytologické vyšetrenie vôbec dobré?‍

Vďaka cytologickému vyšetreniu môžeme lepšie plánovať, ako ďalej s pacientom postupovať. Ako príklad si uveďme najčastejší problém, s ktorým príde majiteľ do ordinácie: pes má kožnú hrčku. Čo ďalej? Je ju treba odstrániť? Budeme ju sledovať? Je treba robiť najprv nejaké ďalšie vyšetrenia? Vezmeme vzorku na cytologické vyšetrenie a zistíme, že sa jedná o tukový nádor, tzv. lipóm. Môžeme tak majiteľovi povedať, že naozaj stačí pacienta sledovať a nie je nutné kvôli tomu podstupovať anestéziu a chirurgický zákrok. Čo ak však zistíme, že sa jedná napríklad o zhubný mastocytóm? Odporučíme obvykle ďalšie predoperačné vyšetrenia za účelom vylúčenia metastáz, a dobre si naplánujeme chirurgiu, ktorá musí byť v tomto prípade so širokým okrajom, aby sa naozaj celý útvar kompletne odstránil. Pokiaľ by sme v tomto prípade dlho vyčkávali, môže sa stať, že nádor narastie do veľkosti, kde už chirurgia nebude tak jednoduchá (obzvlášť na končatinách či hlave) alebo že sa vytvoria metastázy a celková prognóza sa tak výrazne zhorší.
‍

Na tomto mieste je potreba zdôrazniť, že diagnóza sa u kožných hrčiek nedá určiť “pohmatom”. I mäkké podkožné útvary, ktoré palpačne pripomínajú tuk, môžu byť zhubné. Odber vzorky je tak jedinou metódou, ako zistiť diagnózu.

‍

Cytologické vyšetrenie nám tak môže naozaj výrazne zmeniť ďalší postup, čo je vždy len k prospechu pacienta.

Môžeme cytologickým vyšetrením spôsobiť rozsev nádoru, alebo jeho rozbujnenie?‍

V naprostej väčšine prípadov je odpoveď nie. Existuje určité riziko tzv. implantačných metastáz, čiže rozsevu nádorových buniek do okolia, u niektorých konkrétnych nádorov, ako je napríklad karcinóm prechodového epitelu v močovom mechúre či niektoré karcinómy pľúc. Pokiaľ máme podozrenie na takúto diagnózu, odber ihlou neodporúčame, hľadáme iné cesty získania vzorky.

‍

Odber z kožných útvarov, miazgových uzlín či väčšiny vnútorných orgánov je však z tohto hľadiska bezpečný a prínos výrazne prevažuje nad rizikami.

‍

Špecifický prípad je opäť kožný mastocytóm. Keďže tento nádor obsahuje veľké množstvo histamínu a iných zápalových mediátorov, relatívne často po manipulácii s ním (či už je to prehmatávanie, alebo odber vzorky) dochádza k prechodnému zväčšeniu, opuchu či začervenaniu. Jedná sa však len o reakciu tkaniva, ktorá je v podstate totožná s inou zápalovou či alergickou reakciou, obvykle po krátkom čase odoznie a nejedná sa o zhoršenie agresivity tohto nádoru.

‍

Napriek tomu, že má i svoje nevýhody, prínos (správne vykonaného) cytologického vyšetrenia pre pacienta je nespochybniteľný.

‍

_{Autor textu: MVDr.Mária Gambošová, SIBRA-centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk, 2019}

‍