Ochorenia slzného aparátu

Vyšetrenie slzného aparátu

Slzný aparát vyšetrujeme adspekciou a palpáciou. Následne kvalitatívne (priechodnosť) a kvantitatívne (produkcia sĺz). Slznú žľazu za normálneho stavu  nevidieť a je ťažko palpovateľná. Prídatná žľaza sa vyšetruje po everzii tretieho viečka. S funkciou celého aparátu čiastočne súvisí posúdenie charakteru očného výtoku. Priechodnosť slzných ciest sa dá overiť ich preplachom. U koní robíme preplach cez ostium nasolacrimale pomocou katétru alebo kanyly. Tento retrográdny spôsob je však u psa a mačky veľmi komplikovaný a často nemožný. Preto u nich volíme metódu aplikácie roztoku cez slzné kanáliky po povrchovom znecitlivení a everzii viečka za pomocou tupej ihly. Po podaní roztoku časť vyteká druhým slzným otvorom a ipsilaterálnou nozdrou. Pri tomto úkone by nemala byť hlava vyšetrovaného pacienta v záklone, aby nedochádzalo k prehĺtaniu roztoku a falošne negatívnemu výsledku. Najjednoduchším spôsobom preukázania priechodnosti je aplikácia fluoresceínu do spojivkového vaku. Tu pozorujeme po chvíli výtok zafarbeného roztoku príslušnou nozdrou. Pri celkovej katetrizácii slzných ciest používame monofilamentný šicí materiál. Stav slzných ciest sa dá posúdiť rentgenologicky dakryocystorinografiou za použitia kontrastnej látky. Pre kvantitatívne posúdenie produkcie sĺz využívame Schirmerov slzný test ( Schirmer tear test – STT). Test se prevádza za použitia špeciálneho filtračného papierika, ktorý vkladáme do spojivkového vaku na dobu 1 minúty. Fyziologickej produkcii sĺz odpovedá rozsah vzlínania u psov 20mm, u mačiek 17 mm a u drobných zvierat 15 mm. U veľkých zvierat sú fyziologické hodnoty nad 15 mm za minútu. K objektívnemu zhodnoteniu produkcie sĺz predovšetkým z hľadiska nedostatku mucínu je určený BUT-test (tear film break up time). Pri tomto teste aplikujeme kvapku roztoku fluoresceínu do spojivkového vaku. Potom držíme viečka otvorené a sledujeme čas rozptýlenia fluoresceínového tenkého filmu po rohovke od posledného žmurknutia. Za normálnych okolností by mala byť táto doba u psa okolo 20 sekúnd a viac.

Ochorenia slzného aparátu

Kvalitatívne poruchy slzného filmu – poruchy mucinóznej a lipidovej vrstvy prekorneálneho filmu, vyznačujúce se podobnými príznakmi ako KCS.

‍

Kvantitatívne poruchy slzného filmu – KCS – keratoconjunktivitis sicca, xerophtalmia – nedostatočná sekrécia sĺz vedúca k vysychaniu rohovky a spojivky, zvýšenému treniu pri pohybu viečok a rozvoji sekundárnej bakteriálnej infekcie. Konzervatívnu terapiu zahrňuje aplikácia látok s lakrimomimetickými účinkami, umelých sĺz, gélov, lubrikačných mastí a antibiotík. Pri nezlepšení po dlhodobej aplikácii sa dá pristúpiť k chirurgickej transpozícii ductus parotideus.

‍

Zápal slznej žľazy (dacryoadenitis) – vzácne, prevažne sekundárne ochorenie pri infekciách okolitých tkanív oka

‍

Zápal slzného vačku (dacryocystitis) – príčinou býva sťažený až nemožný odtok sĺz po nahromadení hnisu, epiteliách alebo cudzích telies. Akútne pod kožou v med. očnom kútiku vzniká bolestivé zdurenie až absces. Cieľom liečby je odstránenie príčiny, potlačenie infekcie a obnovenie priechodnosti ciest.

‍

Nevyvinutie slzného bodu, kanálika, slzného vačku alebo ústia slzovodu (atresia puncti lacrimalis, atresia canaliculi et sacci lacrimalis, atresia ostii dustus nasolacrimalis) – kongenitálne anomálie exkretorickej časti slzného aparátu riešiteľné pomocou chirurgickej intervencie.

‍

Zúženie a upchatie slzného bodu, kanálika, vačku alebo slzovodu (stenosis et obturatio) – vrodené alebo získané ochorenie. Po odstránení prípadnej vyvolávajúcej príčiny sa zúžené cesty opakovane rozširujú dilatátormi slzných bodov a preplachmi.

‍

_{Autor textu: Sibra - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk}

‍