Záhadná skratka PU/PD

Pije váš pes alebo mačka priveľa? Chodí zrazu často močiť, alebo sa doma pomočuje? Ako veľa je vlastne už priveľa, a čo to môže znamenať?

Zvýšený pocit smädu, sprevádzaný nadmerným príjmom tekutín, označujeme odborným názvom polydipsia, nadmerné močenie sa nazýva polyúria. Tieto dva procesy idú u našich pacientov ruka v ruke – ak zviera stráca veľa tekutín močom, snaží sa to vždy dohnať pitím vody, preto používame označenie polyúria/polydipsia, alebo skratkou Pu/Pd.
‍

Polyúria a polydipsia je ešte stále majiteľmi pomerne často prehliadaný príznak, asi nikto z nás bežne neodmeriava svojmu miláčikovi spotrebu vody. Často sa tak títo pacienti dostanú na vyšetrenia až vtedy, ked sú už pridružené i ďalšie prejavy ochorenia, prípadne keď začne dochádzať k nepríjemnému pomočovaniu sa.
Tento problém býva prejavom hneď niekoľkých ochorení. Zistiť príčinu potom niekedy býva diagnostický oriešok.
Normálny príjem tekutín u psa je do 90-100 ml/kg/deň, čiže 10kg psík by mal vypiť maximálne liter vody denne. U mačky je hranica nižšia, do 45-50ml/kg/deň. Príjem sa môže líšiť v závislosti od typu krmiva, teploty vonkajšieho prostredia či námahy. Je samozrejmé, že  pes kŕmený suchou stravou bude po záťaži v lete piť viac ako obvykle, nemalo by to však dlhodobo presahovať túto hranicu.

‍

Častá je ale i otázka majiteľov, čo to znamená, ak zviera pije málo. Zdravé mačky majú prirodzene veľmi nízku potrebu príjmu tekutín. Taktiež psy kŕmení vlhkou stravou (konzervy, varená strava či BARF) pijú menej, nakoľko je ich potreba vody z veľkej časti obsiahnutá v krmive. Je len málo zdravotných problémov, u psov aj u mačiek, kedy je dobré zvýšiť príjem tekutín, to sa týka najmä močových infekcií a močových kameňov. Zdravé zviera však rozhodne netreba nútiť piť.

‍

Produkciu moču obvykle nie sme schopní mimo hospitalizácie presne zmerať, majiteľ však môže pozorovať potrebu chodiť von častejšie, močenie môže dlhšie trvať (veľký objem moču), prípadne môže dochádzať aj k pomočovaniu sa, resp. u mačky mimo mačaciu toaletu.

‍

Pokiaľ u svojho zvieratka pozorujete podobné príznaky, je to dôvod k vyhľadaniu veterinárneho lekára. Rozhodne sa ale neodporúča zvieraťu obmedziť prístup k vode, nakoľko to môže viesť k rýchlej dehydratácii a ohrozeniu života.

Najčastejšie príčiny Pu/Pd u zvierat:

• pyometra
• diabetes mellitus (cukrovka)
• ochorenia nadobličiek (Cushingov syndróm, Addisonova choroba)
• hyperkalcémia
• ochorenie obličiek
• ochorenie pečene
• hypertyreóza (u mačiek)
• diabetes insipidus
• psychogénna polydipsia
• niektoré lieky

Pyometra

Pyometra - hnisavý zápal maternice - je postrachom všetkých majiteľov nekastrovaných sučiek, vzácnejšie sa s ňou stretávame i u mačiek. Obvykle sa objavuje do dvoch mesiacov po skončení hárania a môže, ale nemusí byť sprevádzaná zapáchajúcim výtokom z pošvy, zvracaním a celkovou zmenou zdravotného stavu. Môže sa však prejavovať práve i zvýšeným pitím a močením, ktoré je spôsobené vplyvom endotoxínov na reguláciu príjmu tekutín. Jedná sa o akútny, život ohrozujúci stav. Ultrasonografické vyšetrenie poskytuje rýchlu diagnostiku a po stabilizácii pacienta je odporúčaná čo najrýchlejšia kastrácia.

Diabetes mellitus

Diabetes, čiže cukrovka, je dobre známe ochorenie psov i mačiek, pre ktoré je typický veľký príjem tekutín, časté močenie, opakované zápaly močových ciest, nadmerný príjem krmiva a priberanie alebo naopak výrazné chudnutie. Nadmerné straty tekutín sú spôsobené únikom glukózy (cukru) v moči, ktorá za sebou osmózou ťahá tekutiny. Ochorenie sa diagnostikuje pomocou vyšetrenia krvi a moču, pre častú spojitosť s inými ochoreniami je odporúčané ale aj sonografické vyšetrenie celej brušnej dutiny.

Ochorenia nadobličiek

Hyperadrenokorticizmus, nazývaný aj Cushingov syndróm, je endokrinologické ochorenie z nadprodukcie hormónov nadobličiek, hlavne steroidov, ktoré riadia okrem iného i reguláciu tekutín. Pacienti majú často i kožné prejavy, trpia obezitou a opakovanými infekciami. Zmeny v príjme tekutín však môžu byť spôsobené aj opačným problémom – hypoadrenokorticizmom (Addisonova choroba), kde dochádza k zníženej produkcii hormónov riadiacich hospodárenie s minerálmi. Typické príznaky zahŕňajú slabosť, únavu, triašku či zvracanie. Obe ochorenia diagnostikujeme pomocou kombinácie ultrasonografie a špeciálnych krvných testov.

Hyperkalcémia

Hyperkalcémia nie je ochorenie, označujeme tak vysokú hladinu vápnika v krvi. Príčin môže byť viacero, najčastejšie sú to bohužiaľ onkologické diagnózy, napríklad lymfóm či adenokarcinóm paranálnych žliaz, ale i karcinómy pľúc, pankreasu, štítnej žľazy, mliečnej žľazy či melanóm. Menej častou príčinou je tzv. primárna hyperparatyreóza, endokrinologické ochorenie prištítnych teliesok. Pri náleze vysokého vápnika krvi je vždy potrebná ďalšia diagnostika a hľadanie príčiny.

Ochorenia obličiek

Chronické ochorenie obličiek je veľmi častý nález u starších psov a mačiek, môže sa prejavovať okrem iného dlhodobým chudnutím, častým zvracaním, nechutenstvom, zápachom z dutiny ústnej. Akútne poškodenie obličiek či pyelonefritída (hnisavý zápal obličiek) však môže prísť v akomkoľvek veku. Diagnostika sa opiera o vyšetrenie krvi a moču, obvykle je k terapii nevyhnutná hospitalizácia a infúzie.

Ochorenia pečene

Do tejto skupiny spadá niekoľko ochorení, najčastejšie sú to chronické hepatitídy, fibróza až cirhóza pečene, ale i vrodené a vývojové vady, ako je napríklad portosystémový skrat. Príznaky môžu byť rôzne, najčastejšie bývajú spojené so zažívacími problémami – chudnutie, nechutenstvo, zvracanie, hnačky, ale i nervové príznaky, ako sú záchvaty, nezvyčajné správanie a podobne. K diagnostike je okrem vyšetrenia krvi a sonografie často potrebná i biopsia pečene.

Hypertyreóza mačiek

Jedná sa o veľmi časté endokrinologické ochorenie mačiek vo veku nad 7 rokov, ale môže sa vyskytnúť i u mladších. Je sprevádzané hyperaktivitou, nervozitou, vokalizáciou, a práve i zvýšenou žravosťou a príjmom tekutín, pričom mačky obvykle napriek veľkému apetítu chudnú. Veľmi často je hypertyreóza naviac spojená i s ochorením obličiek. Diagnostikuje sa stanovením hormónov štítnej žľazy z krvi.

Diabetes insipidus

Diabetes insipidus, ľudovo úplavica, je vzácne endokrinologické ochorenie, nad ktorým sa v diagnostike Pu/Pd zamýšľame až po vylúčení všetkých vyššie uvedených ochorení. Primárny diabetes insipidus súvisí s poškodením hypotalamo-hypofyzárnej časti mozgu a jeho diagnostika je náročná. V minulosti sa na to používal tzv. deprivačný test, kedy sa pacientovi zamedzil prístup k vode, tento test však vedie k rýchlej dehydratácii a je pre pacientov nebezpečný. Dnes sa diagnostika aj následná liečba rieši podaním desmopresínu a sledovaním reakcie pacienta na tento liek.

Psychogénna polydipsia

Navdzory častej domnienke majiteľov, že zvýšené pitie a močenie je spojené s narušenou psychikou u ich miláčika, je tento problém vzácny a obvykle u takých pacientov nachádzame práve niektoré z vyššie uvedených ochorení. Vyslovenie diagnózy psychogénnej polydipsie je možné preto až po definitívnom vylúčení všetkých ostatných ochorení. Príčina je zatiaľ neznáma.

Lieky

Niektoré lieky môžu taktiež spôsobovať nadmernú produkciu moču, a tým pádom zvýšený príjem tekutín. Jedná sa hlavne o kortikoidy (prednizón, dexametazón atď), ale i tzv. diuretiká – lieky na odvodnenie používané u ochorení srdca (furosemid, torasemid). Menej často to môže byť tiež nežiadúcim účinkom niektorých protizáchvatových liekov (fenobarbital).

Všetky vyššie uvedené ochorenia môžu byť pomerne závažné, preto sú príjem tekutín a množstvo moču dôležité parametre, ktoré je vhodné u vášho miláčika sledovať v akomkoľvek veku.

‍

_{Autor textu: MVDr. Mária Gambošová, SIBRA – centrum veterinárnej medicíny
Pre časopis Pes a mačka, 2019}

_{gambosova@sibra.sk}

_www.sibra.sk