Hyperplázia prostaty –strašiak nekastrovaných psov

O kastráciách spoločenských zvierat, hlavne psov a mačiek sa vedú časté rozhovory vo veterinárnych ambulanciách. Mnohí majitelia zvažujú kastráciu svojich miláčikov, či už v dôsledku prevencie alebo zo zdravotných príčin. O kastrácii a jej výhodách (ako aj nevýhodách) ste už iste počuli. Nie je len dôslednou prevenciou pre nekontrolovateľné množenie spoločenských zvierat, ktorá má za následok množstvo nechcených a opustených zvierat, ale má aj svoje zdravotné benefity. Jedným z týchto benefitov pri kastrácii psov – samcov je aj predchádzanie hyperplázii (hypertrofii) prostaty.

‍

Čo je prostata?

‍Prostata je prídavná pohlavná žľaza u samcov. Funkciou prostaty je produkcia tekutiny, ktorá prispieva k životaschopnosti spermií a nachádza sa v ejakuláte samcov. Prostata pozostáva z dvoch lalokov. Tieto laloky obklopujú močovú trubicu a zvrchu sa prostata dotýka aj hrubého čreva. Činnosť prostaty ovplyvňuje testosterón, tvorený v semenníkoch samca.

‍

Čo je hyperplázia prostaty (PH-prostatic hypeplasia)?

Tá sa u psov ale aj u ľudí vyvíja spontánne. U intaktných (nekastrovaných) samcov je to väčšinou prirodzený dôsledok starnutia a zvyšujúcej sa koncentrácie dihydrotestosterónu(DHT), čo vedie k zvýšeniu počtu buniek (hyperplázia) a veľkosti buniek (hypertrofia). Počas procesu starnutia (od 5 do 9 rokov) je takmer 80–95 % psov postihnutých PH.

‍

Aké sú príznaky spojené so zväčšujúcou sa prostatou?

Klinické príznaky spojené s PH sa nepozorujú, kým zväčšujúca sa prostata nezačne tlačiť na močovú trubicu, čím sa močenie stáva sťaženým a nepríjemným. Postihnuté psy často strávia močením viac času, vytvárajú len tenký prúd moču, alebo močia po kvapkách alebo prerušovane. Ak je prostata veľmi zväčšená, tlačí aj na hrubé črevo, nachádzajúce sa tesne nad prostatou. Vtedy u psa pozorujeme problémy s defekáciou a vytváranie veľkého tlaku na svaly v oblasti konečníka. U mnohých psov môže dôjsť aj perineálnej hernii (povolenie svalov v oblasti konečníka a vyklenutie vnútorných orgánov). Takýto stav je už potom veľmi vážny, pretože do otvoru medzi povolenými svalmi sa môže dostať časť hrubého čreva a dokonca aj časť močového mechúra.

‍

1.obr. Jednoduchá schéma znázorňujúca uloženie orgánov v okolí prostaty u psa

2.obr. Schéma znázorňuje postupne sa vyvíjajúce ťažkosti spojené so zväčšovaním prostaty u psa

7 najčastejších ochorení prostaty

Benígna hyperplázia prostaty (BPH): Ide o nerakovinové zväčšenie prostaty. Spája sa so samčím pohlavným hormónom testosterónom a je najčastejším ochorením prostaty.‍
Skvamózna metaplázia: Taktiež ide o nerakovinové zväčšenie prostaty spôsobené nadmerným množstvom hormónu estrogénu u psov. Dôvodom je testikulárny benígny nádor, nazývaný aj nádor Sertoliho buniek - je najčastejšie diagnostikovaným nádorom produkujúcim estrogén, ktorý spôsobuje skvamóznu metapláziu.‍
Cystická hyperplázia: Tento stav sa vyvíja zvyčajne sekundárne k benígnej hyperplázii prostaty alebo skvamóznej metaplázii. Je spôsobený obštrukciou kanálikov, ktoré vedú prostatické sekréty do močovej trubice. Tento stav spôsobuje vývoj mnohých dutín –cýst naplnených tekutinou v prostate.‍
Paraprostatické cysty: Sú to cysty naplnené tekutinou, ktoré sa vyvíjajú v blízkosti prostaty. Sú to abnormálne zvyšky tkaniva z embryonálneho vývoja (pred narodením šteniatka). Cysty sa začínajú rozvíjať krátko po narodení, ale často nespôsobujú problémy, kým pes nedovŕši niekoľko rokov.‍
Bakteriálna infekcia: Baktérie môžu vstúpiť a infikovať prostatu cestou nahor močovou trubicou alebo sa môžu dostať do močovodu alebo močovej trubice z infekcie, ktorá má pôvod v obličkách alebo močovom mechúre. Bakteriálna infekcia je zvyčajne spojená s už existujúcou abnormalitou prostaty, ako je BPH.‍
Prostatický absces: Ide o závažnejšiu formu bakteriálnej infekcie. Ak dôjde k upchatiu kanálikov, ktoré odvádzajú prostatické sekréty. Baktérie sa zachytia v mieste upchatia a vytvoria miesto infekcie známe ako absces. Liečba prostatických abscesov môže byť náročná, pretože mnohé antibiotiká nedokážu preniknúť do prostaty.‍
Rakovina prostaty: Toto ochorenie je u psov zriedkavé. Je to malígny proces, ktorý často metastázuje do iných orgánov. Môže súvisieť s hormónmi zo semenníkov, nadobličiek alebo hypofýzy alebo bez akéhokoľvek spojenia s hormónmi. Toto ochorenie má zlú prognózu a často sa diagnostikuje neskoro.

Ako sa diagnostikuje ochorenie prostaty?

Prvým krokom v diagnostike je zistiť, či je prostata zväčšená. Za týmto účelom sa váš veterinár pokúsi nahmatať prostatu počas rektálneho vyšetrenia. Na diagnostiku zväčšenej prostaty je ale najúčinnejšie ultrazvukové vyšetrenie, ktoré je bezbolestné.

‍

Ďalším krokom je vyšetrenie vzorky moču. Aby sme zistili aj bakteriálne osídlenie v moči, je najúčinnejší odber tzv. cystocentézou – napichnutie močového mechúra a odsatie moču pod kontrolou ultrazvuku. Aj keď to znie veľmi invazívne, táto metóda nebolí viac ako očkovanie.

‍

Rovnako sa dá odobrať vzorka priamo z prostaty tzv. FNAB metódou (tenkoihlová aspiračná biopsia) -tenkou ihlou veterinár napichne prostatu pod kontrolou ultrazvuku a aspiruje t.j. odsaje bunky, ktoré potom kontroluje pod mikroskopom. Veterinárny lekár tak vie vylúčiť alebo potvrdiť malígny proces.

‍

Obrázok prostat1.png — 3. obr. Ultrazvukový záznam z vyšetrenia prostaty.

Ako sa lieči ochorenie prostaty?

Liečba závisí od diagnózy a typu ochorenia.

‍

Choroby spojené s nadmernými hladinami hormónov (BPH, skvamózna metaplázia a cystická hyperplázia) sa zvyčajne liečia kastráciou psa. Pretože testosterón aj estrogén sa tvoria v semenníkoch, kastrácia je vo všeobecnosti účinnou liečbou. Prostata sa vráti do svojej normálnej veľkosti do jedného mesiaca po operácii. Niektoré lieky alebo hormonálne náhrady sa používajú vtedy, ak je chirurgický zákrok kontraindikovaný, napr. pre vysoký vek zvieraťa.

‍

Paraprostatické cysty a prostatické abscesy vyžadujú chirurgický zákrok.

‍

Choroby zahŕňajúce primárne alebo sekundárne bakteriálne infekcie sa liečia dlhotrvajúcou antibiotickou terapiou. Keďže antibiotiká len ťažko prenikajú do prostaty, zvyčajne je potrebná liečba niekoľko týždňov až mesiacov. Antibiotiká, ktoré môžu preniknúť do prostaty, zahŕňajú enrofloxacín, erytromycín, ciprofloxacín, chlórhamfenikol, doxycyklín a trimetoprim-sulfónamidy, z ktorých každý má rôzne výhody a nevýhody. Keďže prostatické infekcie sú typicky sekundárne k inému ochoreniu, liečba prostatickej infekcie je len časťou celkovej liečby.

‍

Primárna rakovina prostaty u psov nereaguje dobre na v súčasnosti dostupné formy liečby. Ak je nádor prostaty spojený s nadbytkom hormónu, môže byť užitočná kastrácia. Cielená radiačná terapia a niektoré chemoterapeutické lieky môžu byť užitočné v závislosti od typu rakoviny, prognóza je však zvyčajne zlá.

‍

Prevencia nad zlato.

V prípade, že ste majiteľom staršieho nekastrovaného psíka, ultrazvukové vyšetrenie prostaty a vyšetrenie vzorky moču by Váš miláčik mal absolvovať pravidelne v odporučených termínoch. Predídete akútnym problémom, včas odhalíte prípadné zmeny a hlavne skvalitníte život Vášmu „parťákovi“. V prípade, že stále zvažujete kastráciu, je to v každom veku indikovaný zákrok , ktorý pozitívne ovplyvní prognózu prípadného patologického procesu na prostate.

‍

_{Autor textu: MVDr. Mária Poláčková, SIBRA-centrum veterinárnej medicíny, 2022, www.sibra.sk}