Kastrácia ako prevencia

Kastrácia psov a mačiek je rutinnou procedúrou v klinickej praxi. V súčasnej dobe však vieme, že pre zvieratko predstavuje mnohé zdravotné benefity, ktoré dokonca zlepšujú kvalitu jeho života.  

‍

Vaječníky a semenníky sú hlavným miestom tvorby pohlavných hormónov - u samíc estrogénu a progesterónu, u samcov testosterónu. Tieto hormóny majú špecifický vplyv na organizmus a správanie jedincov v súvislosti s reprodukciou.

Sučky

Medzi najčastejšie ochorenia reprodukčného systému u starších sučiek patrí pyometra a tumory mliečnej žľazy.              

Pyometra je hnisavý zápal maternice s incidenciou 15% u sučiek starších 4 roky, a 23% u sučiek starších 10 rokov. Ochorenie sa zvyčajne diagnostikuje 8 týždňov po háraní. Tomuto ochoreniu zvyčajne predchádza cystická hyperplázia endometria, spôsobená nadmernou stimuláciou sliznice maternice estrogénom počas estru (háranie). Po háraní sa zvyšuje hladina progesterónu, ktorý spôsobí že tieto stimulované endometriálne žliazky začnú produkovať nadmerné množstvo sekrétu, čo vedie k vzniku vhodného prostredia v maternici pre rozmnožovanie baktérií, a môže dôjsť k  infekcii. Následne dochádza k hromadeniu hnisu v maternici a často dochádza až k sepse, hlavne v situácií, ak sa ochorenie nepodchytí v skorej fáze. Pyometra môže byť život ohrozujúce ochorenie, ktorému sa ale dá predísť kastráciou.

U starších sučiek sa veľmi často stretávame s tumormi mliečnej žľazy - tvoria až 70% prípadov všetkých onkologických ochorení u sučiek. Až 50% tumorov mliečnej žľazy býva malígnych. Najčastejšie je to adenokarcinóm, ktorý môže tvoriť metastázy v pľúcach. Je dokázané, že tumory mliečnej žľazy obsahujú receptory pre estrogén, čo znamená, že tumory vznikajú nadmernou stimuláciou mliečnej žľazy estrogénom. Včasná kastrácia preto môže výrazne znížiť riziko ochorenia. Sučky kastrované pred prvým háraním majú riziko ochorenia iba 0,5%, po prvom háraní sa riziko zvyšuje na 8% a po druhom háraní je riziko 26%. Kastrácia po treťom háraní už nemá protektívny vplyv.

Taktiež netreba zabúdať na pseudograviditu - falošnú graviditu. Vo väčšine prípadov odoznie spontánne, ale niekedy je nutná pomoc veterinárneho lekára a to hlavne v prípadoch nadmernej laktácie, prípadne až zápalu mliečnej žľazy ktorý sa môže vyvinúť. Niektoré sučky strácajú kondíciu v dôsledku zmeny správania, čo pre ne môže byť vyčerpávajúce.

Psy

Najčastejším problémom reprodukčného systému u nekastrovaných psov vo vyššom veku býva benígna hyperplázia prostaty s incidenciou 75% až 80% u psov starších 6 rokov a 95% až 100% u psov starších 9 rokov. Jedná sa o nadmerné zväčšenie prostaty, často sprevádzané tvorbou cýst ktoré vznikajú hromadením sekrétu prostaty. Hlavným mediátorom ktorý stimuluje rast buniek prostaty je testosterón. Takto zmenená prostata často spôsobuje obštrukciu močových ciest a psy majú problémy s močením. Nedokonalé vyprázdňovanie moču a cystické zmeny na prostate môžu predisponovať k bakteriálnej infekcii či už samotnej prostaty alebo celého močového traktu. V tomto prípade má následná kastrácia aj liečebný účinok (v prípade infekcie v kombinácii s antibiotikami), ale preventívnou kastráciou v mladšom veku dokážeme tomuto stavu zabrániť.

U kryptorchidov – jedince, ktoré nemajú zostúpené semenníky v miešku ale zostávajú v brušnej dutine, je odporúčaná kastrácia v každom prípade. Je to z dôvodu príliš vysokej teploty  v brušnej dutine, ktorá je neprirodzená pre semenníky, a často tak môže dochádzať k neoplastickým zmenám semenníkov.

Kastrácia u psov sa odporúča po dosiahnutí kompletného vývinu a fyzickej dospelosti. Vek dosiahnutia dospelosti sa líši podľa veľkosti plemien.

Mačky                  

Podobne ako u sučiek, tak aj u mačiek sa stretávame s pyometrou a tumormi mliečnej žľazy.

Pyometra u mačiek sa vyskytuje s podobnou incidenciou ako u sučiek a má rovnaké príčiny.

Tumory mliečnej žľazy u mačiek sú na rozdiel od sučiek malígne v 80% až 90% prípadoch. Jedná sa najčastejšie o adenokarcinómy, ktoré majú vysoko metastatický charakter a prognóza ochorenia je väčšinou zlá. Často môže dochádzať ku zápalovému procesu tumorov a tým sa komplikuje chirurgická liečba.

V prípade mačiek sa preventívna kastrácia odporúča pred prvým cyklom a to vo veku 5-6 mesiacov.

Kocúry

U kocúrov je problematické hlavne ich agresívne správanie voči ostatným jedincom. Dochádza tak ku hryzným poraneniam, ktoré sú často infikované baktériami prítomnými v ústnej dutine, a následne vznikajú bolestivé podkožné abscesy. Taktiež hryzné poranenia sú cestou prenosu infekcie FIV - vírus felínnej imunodeficiencie, ktorý sa vylučuje slinami. Proti tomuto ochoreniu nie je účinná vakcína, preto je dôležité snažiť sa zabrániť prenosu. Práve kastráciou môžeme redukovať agresívne správanie.

Kastrácia takisto prináša benefity pre majiteľov, kedy typické správanie psov a mačiek v období ruje môže byť pre problematické. Sučky sú počas estru (hárania) atraktívne pre ostatné psy a majitelia trpia nežiadúcim záujmom psov z okolia, ktoré často unikajú od svojich majiteľov, dochádza tak ku zraneniam, prípadne nezvestnosti štvornohých miláčikov. U mačiek a kocúrov, ktoré sú chované aj vonku, je prakticky nemožné zabrániť vyhľadávaniu potencionálnych partnerov.

‍

Samozrejme netreba zabúdať na najbežnejší dôvod preventívnej kastrácie, a tým je prevencia nechcených vrhov u psov a mačiek. Nie vždy dokážeme svoje zvieratko ustrážiť v období ruje, a často sa stáva, že to skončí nechcenou graviditou. V poslednej dobe sa zvyšuje záujem spoločnosti o opustené zvieratá, ktorých počty sú stále vysoké a je problém týmto zvieratám nájsť nové domovy. Preto aj rôzne organizácie podporujú kastrácie hlavne v oblastiach, kde nie je možné kontrolovať rozmnožovanie zvierat. Kastrácie sú a jediný spôsob ako zamedziť rozrastaniu sa populácie zvierat, o ktoré sa nemá kto postarať.

‍

Ak v budúcnosti neplánujete potomkov u svojho štvornohého priateľa, zvážte možnosť preventívnej kastrácie.  Niektorí sa sa možno obávate, že svojmu zvieratku vezmete prirodzenosť alebo osobnosť. Ale nie je to tak. Dávate mu možnosť prežiť dlhší a hlavne kvalitnejší život .

‍

_{Autor textu: MVDr.Petra Hörmannová, SIBRA – centrum veterinárnej medicíny, 2020}

_www.sibra.sk

‍