Ochorenia viečok

Ablepharia, microblepharia – úplne chýbajúce alebo abnormálne malé viečka, vzácne, väčšinou spojené s ďalšími očnými chybami.

Atresia palpebrarum – vrodená vada, kedy čiastočne alebo úplne chýba viečková štrbina.

Ankyloblepharon – vrodený či získaný čiastočný alebo úplný zrast okrajov viečok, vznikajúci po poranení, popálení alebo infekciách voľných okrajov viečok. Fyziologicky u mäsožravcov dochádza k otvoreniu viečkovej štrbiny okolo 7. – 14. dňa veku. U šteniat vzniká najčastejšie po stafylokokovej infekcii, prebiehajúcej pod uzavretými viečkami, u mačiat pri neonatálnej herpesvírovej, chlamýdiovej alebo mykoplazmovej infekcii. Pri neotvorení je možné manuálne - masážou viečka otvoriť. Pri neúspechu je možné chirurgické ošetrenie s riadnou toaletou spojivky a rohovky a aplikáciou antibiotickej masti.

Coloboma palpebrae – vzácne sa vyskytujúci vrodený defekt v podobe hlbokého klinovitého zárezu v celej hrúbke viečka. Viac u mačiek na laterálnej časti horného viečka. Chirurgická korekcia je možná pomocou horizontálneho stopkatého transplantátu zo spodného viečka, tak aby srsť nebola v kontaktu s rohovkou.

Dermoidum palpebrae – vzácne sa vyskytujúci epidermálny útvar s chybnou lokalizáciou. Riešením iritácie rohovky a spojivky je ekcízia aberantného tkaniva s prípadnou transpozíciou kožných štepov.

Blepharophimosis – vrodené zmenšenie viečkovej štrbiny pri normálnej veľkosti bulbu (akita inu, čau čau, bulteriér, šarpej), ktoré je predispozíciou k vzniku entropia. K predĺženiu viečkovej štrbiny sa využíva laterálna kanthotómia s použitím spojivky ako prevencie cikatrizačného uzatvárania štrbiny. Po rozstrihnutí laterálneho očného kútiku v požadovanej dĺžke odpreparujeme časť bulbárnej spojivky, ktorú pomocou uzlíčkových stehov prišijeme k novovytvoreným očným okrajom.

Euryblepharon – abnormálne široká viečková štrbina u brachycefalických plemien s exoftalmom( shi tzu, mops) a u plemien s dlhým okrajom viečka a nadbytočnou kožou (baset, bernardín, španiel). U veľkých plemien je defekt známy pod pojmom ,,diamantové oko´´, teda kombinácia ektropia v strede a entropia na laterálnom okraji dolného viečka. Korekcia je jedine chirurgická, kedy po oblúkovitej excízii kože v laterálnych očných kútikoch tupo vypreparujeme m. orbicularis oculi v rozsahu asi 1 cm. Centrálne sa sval pretne a tým sa vytvoria dva lalôčky, ktoré sa nevstrebateľným monofilamentnym vláknom fixujú k periostu arcus zygomaticus. Pri výraznej expozícii rohovky vplyvom neuzatvárania viečkovej štrbiny sa odporúča laterálna kantoplastika, niekedy doplnená o fixáciu vonkajšieho očného kútika ( modifikácia podľa Kaswana).  

Kantoplastika laterálneho očného kútika začína incíziou 2 – 3 mm od voľného okraja na hornom i dolnom viečku. Potom sa obe časti priblížia sutúrou nevstrebateľným materiálom.

Synblepharon – získaná adhézia spojivky najčastejšie k bulbárnej a palpebrálnej spojivke alebo rohovke. Najčastejšie je diagnostikovaná u mačiek postihnutých neonatálnou konjunktivitídou s vírovou etiológiou vyvolávajúcou komplex infekčnej nádchy. Neľahká chirurgická korekcia a časté recidívy môžu viesť k dlhodobým problémom. V niektorých prípadoch sa dajú použiť kontaktné šošovky k zabráneniu vzniku nových adhézií.

Entropium – stáčanie voľného okraja viečka smerom k bulbu.

E. congenitale – bilaterálna dedičná dispozícia najčastejšie na laterálnych okrajoch oboch viečok a v strede dolného viečka popisovaná vo veku 2 – 6 mesiacov– čau – čau, bernardín, bloodhound, retriever, angl. buldog, rottweiler

E. spasticum – skôr unilaterálny kŕč pars palpebralis m. orbicularis oculi vplyvom dlouhodobej iritácie rohovky a spojivky. Po zlyhaní konzervatívnej kauzálnej terapie alebo vysokom stupni entropia je možné použiť dočasnú tarsorhaphiu na dobu 2 – 3 týždňov

E. cicatrosum – jazvovitá zmena tarsoconjunktiválnej časti viečka – trauma, infekcia, iatrogenne

E. bulbare – kongenitálne alebo získané zmeny bulbu alebo retrobulbárnych tkanív. Riešením spravidla býva skrátenie viečkovej štrbiny laterálnou kantoplastikou alebo trojuholníkovou flap incíziou.

E. sanile – atónia viečka kombinovaná s trichiázou, častá u starších španielov

   

Pri terapii sa vždy snažíme nájsť príčinu vzniku entropia a podľa nej volíme terapiu. K chirurgickému riešeniu pristupujeme u dlhotrvajúcich a rozsiahlych entropiách. Podstatou operačných metód ( Hotz – Celsus, podľa Berlina, podľa Schleicha) je plastika viečka s excíziou primerane širokého laloku kože v mieste vychlípenia. Excízia laloku kože a podkožia sa vykonáva  2 – 3 mm paralelne od okraja viečka. V prípade spastického entropia sa dá vytnúť i časť kruhovitého svalu. Sutúra nevstrebateľným materiálom 5/0 alebo 6/0 sa skladá z jednotlivých uzlíčkových stehov.

   

K riešeniu kongenitálneho entropia u mladých psov (2 – 6 mesiacov) s nevyvinutou faciálnou kresbou používame ,,tacking´´ metódu. Princípom je dočasná korekcia entropia na dobu 2 – 3 týždňov pomocou sutúry dvoch kožných rias vertikálnymi stehmi pomocou nevstrebateľného materiálu. Výhodou je možnosť opakovať zákrok u pacientov, kde je neľahké poznať vývoj faciálnej kresby.

   

Pre korekciu trichiázy u sanilného entropia môže byť použitá Stadesova metóda, pri ktorej excidujeme široký poloblúk kože horného viečka. Kožnú incíziu začíname asi 1 mm dorzálne od vývodov meibomských žliaz pozdĺž celého okraja viečka od mediálneho až po laterálny očný kútik, ktorý ešte o asi 3 – 4 mm presiahneme. Dorzálny rez vedieme elipticky asi 1,5 – 2 cm vysoko s ohľadom na plemeno a daný prípad. Potom je koža v podobe ,,klaunovho obočia´´ kompletne excidovaná. Sutúru  zakladáme na dorzálny okraj tak, aby sme kožu prišili k základu tarzálnej platničky a ponechali úzky prúžok obnaženého podkožia, ktorý sa následne hojí sekundárne granuláciou. Vďaka nej dochádza k elevácii okraja viečka a zabráneniu vzniku recidív.

Ektropium – oddialenie a vyvrátenie okraja viečka od bulbu so súčasnou iritáciou rohovky a spojivky

E. congenitale (sau subcutis hyperplasticum) – kongenitálne a dedičné u psov s bohatými záhybmi kože na hlave a s veľkými sklopenými ušami (baset, kokršpaniel, boxer, bernardín, doga, sharpei)

E. spasticum – kŕč m. orbicularis oculi pri silnej bolestivosti alebo zápale

E. cicatrosum – silné zjazvenie kože viečka najčastejšie posttraumaticky alebo iatrogenne

E. paralyticum – obrna n. facialis alebo m. orbicularis oculi.

E. sanile – ochabnutie svalovej vrstvy a kože viečka

E. mechanicum – novotvary

   

Často využívaným a jednoduchým chirurgickým riešením ektropia je technika Kuhnt – Schymanovski založená na klínovitej elízii okraja evertovaného viečka, kedy báza pomyselného trojuholníka tvorí voľný okraj a vrchol zasahuje až k orbitálnemu okraju viečka. Po vyňatí určenej časti sa prvým situačným, najlepšie osmičkovým stehom adaptuje voľný okraj viečka.

   

Ku korekcii cikatrizačného alebo iatrogenného ektropia je vhodné doporučit Wharton – Jones blefaroplastiku alebo V – Y techniku. Princípom sú dve incízie v tvare trojuholníka v rozsahu ektropia, ktoré pretínají kožu m. orbicularis oculi. Incíziami ohraničená koža sa potom podminuje a uvoľnia sa okraje excidovanej kože tak, aby pri následnej sutúre prekryly vzniknutý defekt. Sutúra uzlíčkovými stehmi začína pri vrchole trojuholníka a po dokončení má tvar Y. Treba podotknúť, že táto technika vyžaduje skúsenosti s odhadom veľkosti excidovaného trojuholníka kože.

Anomálie rastu rias

Trichiasis – rast jednej alebo viacerých rias proti bulbu a dochádza k iritácii spojivky alebo rohovky (agenéza okraja viečka, entropium, trichiáza nosných záhybov - mops, shi tzu, perzská mačka).

   

U malých brachycefalických plemien so sklonom k exoftalmu často dochádza k chronickej iritácii srsťou kožných nosných záhybov spolu s mediálnym entropiom spodného viečka a k rozvoju recidivujúcich korneálnych ulcerácií. Náročnejšou, ale účinnou metódou je chirurgické odstránenie kožných záhybov. Pomocou pinzety fixujeme zvolený lalok a excidujeme ho. Sutúra sa odporúča jednoduchými uzlíčkovými stehmi nevstrebateľným materiálom 4/0 či 5/0.

Distichiasis – rast rias v dvoch alebo viacerých radách s predispozíciou u buldoga, pekinéza, mopsa, pudla, kólie a španielov. Krátkodobou, ale často efektnou metódou k odstráneniu ojedinelých mihalníc je epilácia. Ďalšími metódami v prípade početnejších rias je elektro-, kryoepilácia a resekcia základne tarzálnej žľazy.

Cilia ectopica – aberantné cílie vyrastajúce z meibomskej žľazy napriek proti rohovke. K odstráneniu je vhodná klinovitá resekcia rias spolu s folikulami z vnútornej plochy viečka alebo kryoepilácia.

Vulnera palpebrarum – v praxi malých zvierat sa prevažne stretávame s hryznými ranami, v menšej miere s ranami tržnými a tržnozhmoždenými. S utrhnutím laloku celého viečka (abruptio palpebrae) sa stretávame skôr v praxi veľkých zvierat. Častým nálezom bývajú rozsiahle edémy a hematómy z dôvodu priestorného riedkeho pojivového tkaniva, ktoré tvorí podkožie viečka. Rany viečka zásadne vždy šijeme a laloky kože nikdy neodstrihávame. Šijeme nielen rany čerstvé, ale i rany staršie po oživení okrajov. Hlboké rany viečok môžeme šiť v dvoch etážach, teda samostatne spojivku a kožu. Vhodnou metódou je i šitie kože, kedy dochádza iba k priblíženiu spojivky tak, aby stehy nedráždili rohovku. U rozsiahlejších rán viečok je vhodné zakladanie situačných stehov. Prognosticky sa rany viečok dobre hoja, a to vďaka hojnému prekrveniu a nízkemu vystavovaniu ťahu a tlaku na sutúru.

Blepharitis – zápal viečka prebiehajúci na koži, voľnom okraji alebo v žľazách viečka

     - blefaritis superficialis - dermatitis

     - blepharitis diffusa

     - blepharitis marginalis

     - hordeolum (externum – Zeissovy, Mollovy žl. a folikuly rias, internum – Meibomovy žl.)

     - chalazion – chronický zápal Meibomových žliaz s tvorbou granulačného tkaniva

Neoplázie – novotvary viečok často postihujú tarzálne žľazy viečka a môžu byť ako benígne (adenóm, fibróm, papilóm – často u starších zvierat), tak malígne (adenokarcinóm, sarkóm, u pigmentovaných plemien psov a bielych koní často melanosarkóm). Chirurgické riešenie záleží na veľkosti novotvaru a intenzite rohovkovej iritácie. U menších novotvarov je preferovanou metódou kompletná excízia v tvare ,,V‘‘. U novotvarov zasahujúcich viac ako 1/3 viečka je vhodnejšia obdĺžniková excízia a posun kožného laloku na miesto excidovaného viečkového okraja. Dôležité je precízne založenie stehov, ktorým predchádzame iatrogennej deformite margo palpebralis. Používame osmičkový steh, najlepšie nevstrebateľný materiál 6/0 tak, aby po založení stehu nedochádzalo k iritácii rohovky. Stehy vyťahujeme za 10 – 14 dní, u pacientov s diabetes najmenej po troch týždňoch. Do úvahy tiež prichádza riešenie radiačnou terapiou, chemoterapiou a imunoterapiou. Ďalšími autormi je tiež popisované riešenie pomocou elektro- a kryokauterizácie. V niektorých prípadoch sa ale u takto ošetrených novotvarov stretávame s recidívami.

Autor textu: Sibra - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk

No items found.
SIBRA – centrum veterinárnej medicíny

Rezervujte si svoj termín ešte dnes

Chcem sa objednať
Vybrať službu

Termín bude potvrdený našou recepciou.

Ďakujeme! vaša rezervácia bola prijatá.
Termín bude potvrdený našou recepciou.
Ojoj! Vyskytla sa chyba pri odosielaní formulára.
Ikona zavrieťIkona zavrieť