Ochorenia viečok

Ochorenia viečok

Ablepharia, microblepharia – úplne chýbajúce alebo abnormálne malé viečka, vzácne, väčšinou spojené s ďalšími očnými chybami.

‍

Atresia palpebrarum – vrodená vada, kedy čiastočne alebo úplne chýba viečková štrbina.

‍

Ankyloblepharon – vrodený či získaný čiastočný alebo úplný zrast okrajov viečok, vznikajúci po poranení, popálení alebo infekciách voľných okrajov viečok. Fyziologicky u mäsožravcov dochádza k otvoreniu viečkovej štrbiny okolo 7. – 14. dňa veku. U šteniat vzniká najčastejšie po stafylokokovej infekcii, prebiehajúcej pod uzavretými viečkami, u mačiat pri neonatálnej herpesvírovej, chlamýdiovej alebo mykoplazmovej infekcii. Pri neotvorení je možné manuálne - masážou viečka otvoriť. Pri neúspechu je možné chirurgické ošetrenie s riadnou toaletou spojivky a rohovky a aplikáciou antibiotickej masti.

‍

Coloboma palpebrae – vzácne sa vyskytujúci vrodený defekt v podobe hlbokého klinovitého zárezu v celej hrúbke viečka. Viac u mačiek na laterálnej časti horného viečka. Chirurgická korekcia je možná pomocou horizontálneho stopkatého transplantátu zo spodného viečka, tak aby srsť nebola v kontaktu s rohovkou.

‍

Dermoidum palpebrae – vzácne sa vyskytujúci epidermálny útvar s chybnou lokalizáciou. Riešením iritácie rohovky a spojivky je ekcízia aberantného tkaniva s prípadnou transpozíciou kožných štepov.

‍

Blepharophimosis – vrodené zmenšenie viečkovej štrbiny pri normálnej veľkosti bulbu (akita inu, čau čau, bulteriér, šarpej), ktoré je predispozíciou k vzniku entropia. K predĺženiu viečkovej štrbiny sa využíva laterálna kanthotómia s použitím spojivky ako prevencie cikatrizačného uzatvárania štrbiny. Po rozstrihnutí laterálneho očného kútiku v požadovanej dĺžke odpreparujeme časť bulbárnej spojivky, ktorú pomocou uzlíčkových stehov prišijeme k novovytvoreným očným okrajom.

‍

Euryblepharon – abnormálne široká viečková štrbina u brachycefalických plemien s exoftalmom( shi tzu, mops) a u plemien s dlhým okrajom viečka a nadbytočnou kožou (baset, bernardín, španiel). U veľkých plemien je defekt známy pod pojmom ,,diamantové oko´´, teda kombinácia ektropia v strede a entropia na laterálnom okraji dolného viečka. Korekcia je jedine chirurgická, kedy po oblúkovitej excízii kože v laterálnych očných kútikoch tupo vypreparujeme m. orbicularis oculi v rozsahu asi 1 cm. Centrálne sa sval pretne a tým sa vytvoria dva lalôčky, ktoré sa nevstrebateľným monofilamentnym vláknom fixujú k periostu arcus zygomaticus. Pri výraznej expozícii rohovky vplyvom neuzatvárania viečkovej štrbiny sa odporúča laterálna kantoplastika, niekedy doplnená o fixáciu vonkajšieho očného kútika ( modifikácia podľa Kaswana).  

‍

Kantoplastika laterálneho očného kútika začína incíziou 2 – 3 mm od voľného okraja na hornom i dolnom viečku. Potom sa obe časti priblížia sutúrou nevstrebateľným materiálom.

‍

Synblepharon – získaná adhézia spojivky najčastejšie k bulbárnej a palpebrálnej spojivke alebo rohovke. Najčastejšie je diagnostikovaná u mačiek postihnutých neonatálnou konjunktivitídou s vírovou etiológiou vyvolávajúcou komplex infekčnej nádchy. Neľahká chirurgická korekcia a časté recidívy môžu viesť k dlhodobým problémom. V niektorých prípadoch sa dajú použiť kontaktné šošovky k zabráneniu vzniku nových adhézií.

‍

Entropium – stáčanie voľného okraja viečka smerom k bulbu.

E. congenitale – bilaterálna dedičná dispozícia najčastejšie na laterálnych okrajoch oboch viečok a v strede dolného viečka popisovaná vo veku 2 – 6 mesiacov– čau – čau, bernardín, bloodhound, retriever, angl. buldog, rottweiler

E. spasticum – skôr unilaterálny kŕč pars palpebralis m. orbicularis oculi vplyvom dlouhodobej iritácie rohovky a spojivky. Po zlyhaní konzervatívnej kauzálnej terapie alebo vysokom stupni entropia je možné použiť dočasnú tarsorhaphiu na dobu 2 – 3 týždňov

E. cicatrosum – jazvovitá zmena tarsoconjunktiválnej časti viečka – trauma, infekcia, iatrogenne

E. bulbare – kongenitálne alebo získané zmeny bulbu alebo retrobulbárnych tkanív. Riešením spravidla býva skrátenie viečkovej štrbiny laterálnou kantoplastikou alebo trojuholníkovou flap incíziou.

E. sanile – atónia viečka kombinovaná s trichiázou, častá u starších španielov

Pri terapii sa vždy snažíme nájsť príčinu vzniku entropia a podľa nej volíme terapiu. K chirurgickému riešeniu pristupujeme u dlhotrvajúcich a rozsiahlych entropiách. Podstatou operačných metód ( Hotz – Celsus, podľa Berlina, podľa Schleicha) je plastika viečka s excíziou primerane širokého laloku kože v mieste vychlípenia. Excízia laloku kože a podkožia sa vykonáva  2 – 3 mm paralelne od okraja viečka. V prípade spastického entropia sa dá vytnúť i časť kruhovitého svalu. Sutúra nevstrebateľným materiálom 5/0 alebo 6/0 sa skladá z jednotlivých uzlíčkových stehov.

K riešeniu kongenitálneho entropia u mladých psov (2 – 6 mesiacov) s nevyvinutou faciálnou kresbou používame ,,tacking´´ metódu. Princípom je dočasná korekcia entropia na dobu 2 – 3 týždňov pomocou sutúry dvoch kožných rias vertikálnymi stehmi pomocou nevstrebateľného materiálu. Výhodou je možnosť opakovať zákrok u pacientov, kde je neľahké poznať vývoj faciálnej kresby.

Pre korekciu trichiázy u sanilného entropia môže byť použitá Stadesova metóda, pri ktorej excidujeme široký poloblúk kože horného viečka. Kožnú incíziu začíname asi 1 mm dorzálne od vývodov meibomských žliaz pozdĺž celého okraja viečka od mediálneho až po laterálny očný kútik, ktorý ešte o asi 3 – 4 mm presiahneme. Dorzálny rez vedieme elipticky asi 1,5 – 2 cm vysoko s ohľadom na plemeno a daný prípad. Potom je koža v podobe ,,klaunovho obočia´´ kompletne excidovaná. Sutúru  zakladáme na dorzálny okraj tak, aby sme kožu prišili k základu tarzálnej platničky a ponechali úzky prúžok obnaženého podkožia, ktorý sa následne hojí sekundárne granuláciou. Vďaka nej dochádza k elevácii okraja viečka a zabráneniu vzniku recidív.

Ektropium – oddialenie a vyvrátenie okraja viečka od bulbu so súčasnou iritáciou rohovky a spojivky

E. congenitale (sau subcutis hyperplasticum) – kongenitálne a dedičné u psov s bohatými záhybmi kože na hlave a s veľkými sklopenými ušami (baset, kokršpaniel, boxer, bernardín, doga, sharpei)

E. spasticum – kŕč m. orbicularis oculi pri silnej bolestivosti alebo zápale

E. cicatrosum – silné zjazvenie kože viečka najčastejšie posttraumaticky alebo iatrogenne

E. paralyticum – obrna n. facialis alebo m. orbicularis oculi.

E. sanile – ochabnutie svalovej vrstvy a kože viečka

E. mechanicum – novotvary

Často využívaným a jednoduchým chirurgickým riešením ektropia je technika Kuhnt – Schymanovski založená na klínovitej elízii okraja evertovaného viečka, kedy báza pomyselného trojuholníka tvorí voľný okraj a vrchol zasahuje až k orbitálnemu okraju viečka. Po vyňatí určenej časti sa prvým situačným, najlepšie osmičkovým stehom adaptuje voľný okraj viečka.

Ku korekcii cikatrizačného alebo iatrogenného ektropia je vhodné doporučit Wharton – Jones blefaroplastiku alebo V – Y techniku. Princípom sú dve incízie v tvare trojuholníka v rozsahu ektropia, ktoré pretínají kožu m. orbicularis oculi. Incíziami ohraničená koža sa potom podminuje a uvoľnia sa okraje excidovanej kože tak, aby pri následnej sutúre prekryly vzniknutý defekt. Sutúra uzlíčkovými stehmi začína pri vrchole trojuholníka a po dokončení má tvar Y. Treba podotknúť, že táto technika vyžaduje skúsenosti s odhadom veľkosti excidovaného trojuholníka kože.

Anomálie rastu rias

Trichiasis – rast jednej alebo viacerých rias proti bulbu a dochádza k iritácii spojivky alebo rohovky (agenéza okraja viečka, entropium, trichiáza nosných záhybov - mops, shi tzu, perzská mačka).

U malých brachycefalických plemien so sklonom k exoftalmu často dochádza k chronickej iritácii srsťou kožných nosných záhybov spolu s mediálnym entropiom spodného viečka a k rozvoju recidivujúcich korneálnych ulcerácií. Náročnejšou, ale účinnou metódou je chirurgické odstránenie kožných záhybov. Pomocou pinzety fixujeme zvolený lalok a excidujeme ho. Sutúra sa odporúča jednoduchými uzlíčkovými stehmi nevstrebateľným materiálom 4/0 či 5/0.

‍

Distichiasis – rast rias v dvoch alebo viacerých radách s predispozíciou u buldoga, pekinéza, mopsa, pudla, kólie a španielov. Krátkodobou, ale často efektnou metódou k odstráneniu ojedinelých mihalníc je epilácia. Ďalšími metódami v prípade početnejších rias je elektro-, kryoepilácia a resekcia základne tarzálnej žľazy.

‍

Cilia ectopica – aberantné cílie vyrastajúce z meibomskej žľazy napriek proti rohovke. K odstráneniu je vhodná klinovitá resekcia rias spolu s folikulami z vnútornej plochy viečka alebo kryoepilácia.

‍

Vulnera palpebrarum – v praxi malých zvierat sa prevažne stretávame s hryznými ranami, v menšej miere s ranami tržnými a tržnozhmoždenými. S utrhnutím laloku celého viečka (abruptio palpebrae) sa stretávame skôr v praxi veľkých zvierat. Častým nálezom bývajú rozsiahle edémy a hematómy z dôvodu priestorného riedkeho pojivového tkaniva, ktoré tvorí podkožie viečka. Rany viečka zásadne vždy šijeme a laloky kože nikdy neodstrihávame. Šijeme nielen rany čerstvé, ale i rany staršie po oživení okrajov. Hlboké rany viečok môžeme šiť v dvoch etážach, teda samostatne spojivku a kožu. Vhodnou metódou je i šitie kože, kedy dochádza iba k priblíženiu spojivky tak, aby stehy nedráždili rohovku. U rozsiahlejších rán viečok je vhodné zakladanie situačných stehov. Prognosticky sa rany viečok dobre hoja, a to vďaka hojnému prekrveniu a nízkemu vystavovaniu ťahu a tlaku na sutúru.

‍

Blepharitis – zápal viečka prebiehajúci na koži, voľnom okraji alebo v žľazách viečka

     - blefaritis superficialis - dermatitis

     - blepharitis diffusa

     - blepharitis marginalis

     - hordeolum (externum – Zeissovy, Mollovy žl. a folikuly rias, internum – Meibomovy žl.)

     - chalazion – chronický zápal Meibomových žliaz s tvorbou granulačného tkaniva

‍

Neoplázie – novotvary viečok často postihujú tarzálne žľazy viečka a môžu byť ako benígne (adenóm, fibróm, papilóm – často u starších zvierat), tak malígne (adenokarcinóm, sarkóm, u pigmentovaných plemien psov a bielych koní často melanosarkóm). Chirurgické riešenie záleží na veľkosti novotvaru a intenzite rohovkovej iritácie. U menších novotvarov je preferovanou metódou kompletná excízia v tvare ,,V‘‘. U novotvarov zasahujúcich viac ako 1/3 viečka je vhodnejšia obdĺžniková excízia a posun kožného laloku na miesto excidovaného viečkového okraja. Dôležité je precízne založenie stehov, ktorým predchádzame iatrogennej deformite margo palpebralis. Používame osmičkový steh, najlepšie nevstrebateľný materiál 6/0 tak, aby po založení stehu nedochádzalo k iritácii rohovky. Stehy vyťahujeme za 10 – 14 dní, u pacientov s diabetes najmenej po troch týždňoch. Do úvahy tiež prichádza riešenie radiačnou terapiou, chemoterapiou a imunoterapiou. Ďalšími autormi je tiež popisované riešenie pomocou elektro- a kryokauterizácie. V niektorých prípadoch sa ale u takto ošetrených novotvarov stretávame s recidívami.

‍

‍

_{Autor textu: Sibra - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk}

‍