Ochorenia srdca

Psy a mačky môžu trpieť rôznymi ochoreniami srdca, ktoré sa líšia v závažnosti. Niektoré z nich vôbec nemajú dopad na dĺžku života, iné môžu spôsobiť kardiálne zlyhávanie až predčasnú smrť.  

Presná diagnóza pomôže zistiť, ktorá liečba je potrebná a aká je prognóza. Nie je potrebné liečiť všetky choroby srdca, ale drvivá väčšina prípadov vyžadujúcich liečbu sa lieči dlhodobým podávaním liekov. Existuje niekoľko konkrétnych prípadov  srdcových vád, ktoré je možné napraviť chirurgickým zákrokom.

‍

Ochorenia srdca delíme na vrodené a získané. Vrodené ochorenia sú často diagnostikované už v mladom veku zvierat, v niektorých prípadoch sa však stretávame aj s prípadmi, ktoré sú diagnostikované až v neskoršom veku.

‍

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce sa vrodené ochorenia patria PDA (Patentovaný ductus arteriosus), stenotické ochorenia aorty alebo pľúcnice, defekty septa, dysplázia átrio-ventrikulárnych chlopní, či Fallotova tetralógia. Niektoré z týchto ochorení sú dedične podmienené , niektoré vzniknú následkom porušeného prenatálneho vývoja. Všetky sú typické výskytom kardiálneho šelestu, ktorý Vášho veterinára upozorní, že so srdcom nie je niečo v poriadku a odporučí vyšetrenie u špecialistu.

‍

Zo získaných ochorení  u psov, hlavne u malých a stredných plemien, je častým problémom mitrálna nedostatočnosť. Jedná sa o ochorenie mitrálnej chlopne, ktorá za fyziologického stavu bráni spätnému toku krvi z ľavej komory do ľavej predsiene. Toto ochorenie je charakteristické tzv. myxomatóznymi zmenami na mitrálnej chlopni , čo znamená, že sa mení jej štruktúra a schopnosť dokonale sa uzavrieť.  Spätný tok krvi je následne počuteľný ako srdcový šelest. Tieto zmeny sú degeneratívneho charakteru, teda sú následkom pribúdajúceho veku a opotrebovania sa tejto chlopne. Podobné zmeny je často možné vidieť aj na ostatných srdcových chlopniach, aj keď často nespôsobujú psíkom až tak výrazné zmeny ako práve nedostatočnosť mitrálnej chlopne. Toto ochorenie je veľmi variabilné a vyvíja sa u každého pacienta individuálne, preto je dôležité, aby každý starší pacient, u ktorého veterinár zachytí pri auskultácii srdcový šelest, navštívil veterinárneho kardiológa. Jedná sa totiž o ochorenie, ktoré vo väčšine prípadov vieme adresovať správnou liečbou a predĺžiť tak pacientovi život. Existujú však aj ochorenia, ktoré sa nemusia prejavovať srdcovým šelestom. Medzi ne patrí napríklad dilatačná kardiomyopatia (zväčšené, oslabené srdce), ktorá je bežnejšia u väčších plemien. Jedná sa o ochorenie srdcového svalu, ktorý stráca svoju schopnosť kontraktility.
‍

Kardiomyopatia je najbežnejším ochorením srdca aj u mačiek. Srdcové svaly buď zoslabnú a rozšíria sa, takže nie sú schopné udržať správny prietok krvi, častejšie však srdcové svaly zhrubnú a obmedzia tak schopnosť srdca dostatočne sa naplniť požadovaným množstvom krvi a zabezpečiť optimálny prietok. Iný typ kardiomyopatie je spôsobený zjazvením srdcového tkaniva obmedzujúcim prietok krvi. Vyššie uvedené ochorenia môžu viesť až ku kongestívnemu srdcovému zlyhaniu, čo je stav, kedy už srdce nie je schopné pumpovať krv v takej miere, aby zabezpečilo dostatočné zásobovanie tela okysličenou krvou. Dochádza tak k zmene hemodynamiky a zvýšenému tlaku v žilách a kapilárach, čo má za následok hromadenie sa voľnej tekutiny v parenchýme pľúc či v dutine brušnej a pacient je v ohrození života. Medzi najčastejšie príznaky srdcového ochorenia patria únava, či intolerancia záťaže, dýchavičnosť, kašeľ alebo ťažkosti s dýchaním, odpadávanie, zriedkavejšie pozorujeme cyanózu, teda fialový jazyk alebo ďasná z nedostatku kyslíka. Väčšina ochorení je prezentovaná počuteľným srdcovým šelestom, prípadne zmenami srdcového rytmu. Ak Váš veterinár zachytí takéto zmeny, pravdepodobne vám odporučí špecializované kardiologické vyšetrenie. Je dôležité stanoviť správnu diagnózu, pretože srdcové choroby môžu byť zložité a môžu sa líšiť od zvieraťa k zvieraťu. Liečba musí byť špecializovaná na daného jedinca a veľmi dôležité je aj pravidelné monitorovanie stavu a kardiologické kontroly.Ak sa problém podarí dostihnúť dostatočne skoro, je možné, že sa život pacienta predĺži aj o niekoľko rokov.

‍

_{Autor textu: MVDr.Hana Matušková, SIBRA-centrum veterinárnej medicíny, Bratislava}

‍