Fyzikálne vyšetrenie alebo čo všetko očakávať vo veterinárnej ambulancii

Častokrát sa vo veterinárnej ambulancii stretávate s pojmom fyzikálne vyšetrenie /klinické vyšetrenie. Čo to znamená, čo by ste mali očakávať? Čo vlastne robí veterinárny lekár, keď Vášho psíka vyšetruje?

Povedzme, že ste prišli so svojím domácim miláčikom na bežné očkovanie. Pre Vášho veterinárneho lekára je to vhodná príležitosť pre vykonanie ročnej prehliadky. Na začiatku sa Vás bude pýtať rôzne otázky, aby zistil, či podľa Vás nemá Vaše zvieratko nejaké problémy. Je bežné, že sa Vás spýtame na príjem stravy a tekutín, na vylučovanie alebo či nepozorujete abnormality v zdravotnom stave.

Ak má váš psík, mačička, alebo iné domáce zvieratko nejaké problémy, pre ktoré ste sa rozhodli navštíviť veterinárneho lekára, lekár sa snaží otázkami upresniť problém a v mysli si tak načrtnúť možné diferenciálne diagnózy.

Pri daných otázkach si môže doktor robiť poznámky, ktoré sú následne prevedené do karty pacienta, či už v elektronickej alebo písanej forme a sú tak súčasťou lekárskej správy, ktorú by ste mali po návšteve veterinárnej ambulancie dostať. Zaznamenávanie zdravotného stavu a problémov Vášho zvieratka je neoddeliteľnou  súčasťou udržiavania dobrej medicínskej dokumentácie.

Po získaní anamnézy nasleduje klinické vyšetrenie zvieratka. Toto zahŕňa vizuálne zhodnotenie stavu pacienta a následné vyšetrenie a zhodnotenie jednotlivých orgánových systémov. Vždy je dobré skontrolovať celkový zdravotný stav, nakoľko veľa vecí môže so sebou súvisieť, napríklad, ak máte psíka s kožným problémom, diagnóza nemusí zahrňovať len ochorenia kože, ale napríklad aj endokrinologické (hormonálne) problémy a podobne.

DSC_0213.JPG
Vizuálne zhodnotenie pacienta začíname robiť od prvej chvíle, kedy pacienta vidíme, teda väčšinou už v čakárni. U psieho pacienta si všímame ako chodí, či nekríva, nemá neobvyklý postoj tela, náklon hlavy a podobne. Zhodnotíme jeho telesnú konštitúciu a osvalenie. U pacientov s podváhou je vyššia pravdepodobnosť chronického ochorenia, naopak nadváha a obezita môžu naznačovať hormonálny problém alebo prekrmovanie, teda vyšší kalorický prísun ako výdaj.

Po zhodnotení celkového vzhľadu, kvality srsti, správania sa pacienta nasleduje samotné klinické vyšetrenie. Pri menších plemenách psíkov je lepšie pacienta dvihnúť na vyšetrovací stôl, tí väčší, alebo tí, ktorých prítomnosť na stole príliš stresuje, môžu zostať na zemi. U mačičiek sa snažíme robiť vyšetrenie čo najmenej stresujúce, preto sa odporúča plaché mačičky vyšetrovať priamo v otvorenej prepravke, prípadne na mäkkej podložke z textilu.

Postupnosť, akou veterinárny lekár vyšetruje jednotlivé orgánové systémy, je individuálna, nemal by však opomenúť ani jeden z nich.

váha.JPG

Na hlave kontrolujeme symetriu, či zvieratko netrpí výtokom z nosu alebo očí, u očí ďalej sledujeme prípadný opuch viečok, začervenanie spojivky, súvislosť rohovky a zafarbenie, veľkosť či symetriu šošovky. Častým problémom sú napríklad defekty rohovky, ktorými trpia hlavne tzv. brachycefalické plemená, u ktorých je šľachtením skrátený nos a tým sú oči viac vystúpené do popredia a zraniteľnejšie. Tieto defekty sú časté tiež u psíkov, ktorých oči trpia nedostatočnou tvorbou sĺz. U mačičiek, hlavne tých, ktoré chodia von, sú časté infekčné ochorenia spojiviek spojené so zápalmi horných ciest dýchacích a ďasien. Takisto by sa mali skontrolovať obe ušnice a zvukový kanál. Na ochorenia uší sú predisponované niektoré plemená, časté ušné infekcie sú však tiež u alergikov. Zrejmé infekcie viditeľné zvonka si ľahko všimne aj majiteľ sám, starostlivá kontrola zvukovodu u veterinára však môže odhaliť začínajúci zápal, ktorý je možné vhodnou terapiou ľahko zvládnuť predtým, ako by sa stav dostal do štádia, ktoré je už ťažko riešiteľné.

V dutine ústnej zistíme stav chrupu, prípadný nános zubného kameňa či zápal ďasien. Tvorba zubného kameňa je veľmi častým problémom hlavne u malých a stredných plemien psov, nevyhýba sa však ani väčším plemenám a mačičkám. Zubný kameň vzniká mineralizáciou zubného plaku, ktorý je tvorený baktériami a odumretými bunkami. Jeho tvorbe sa dá zabrániť alebo aspoň ju zmierniť pravidelnou starostlivosťou o chrup, najmä čistením zubov špeciálnymi zubnými pastami. Ak je nános príliš silný, je nutné jeho odstránenie pomocou ultrazvukovej čističky. U mačiek je zase veľmi častý komplex ochorení ďasien - stomatitíd, ktorý zahŕňa infekčné a autoimunitné ochorenia. Pri stomatitíde sú ďasná bolestivé a začervenané, najmä v oblasti tesne nad zubom. Pri dentálnych ochoreniach je často jediným príznakom zápach z úst a keď už sa začnú problémy prejavovať napríklad odmietaním jedla, býva už často neskoro.

Srsť a koža sú ďalšie na zozname vecí, ktoré treba prezrieť. Srsť by mala byť súvislá, nepreriedená, v závislosti od plemena lesklá či matná, u mačiek udržiavaná, koža bez začervenania, svrbivosti a iných príznakov ochorenia. Starostlivou kontrolou vie veterinárny lekár vylúčiť viditeľné parazitárne ochorenia kože, prípadne aj alergie a bakteriálne infekcie kože.  Prehmataním celého tela sa hodnotí aj podkožie a prípadný opuch, či podkožné útvary alebo hrčky. Pri ich výskyte je nutné  spozornieť, hlavne u starších jedincov, nakoľko veľa z nich môže byť nádorového charakteru. Venujeme sa aj palpácii miazgových uzlín. Miazgové uzliny sú rozmiestnené po celom tele, hmatateľných je však len niekoľko z nich. Sledujeme ich veľkosť prípadne bolestivosť. U starších mačičiek sa pri každom vyšetrení snažíme nahmatať štítnu žľazu, ktorá sa nachádza na krku pri priedušnici. Jej zväčšenie totiž môže svedčiť pre tzv. hypertyreózu, teda nadprodukciu hormónu štítnej žľazy, ktorá v prvých štádiách nemusí mať žiadne príznaky.

Zároveň je možné u samíc skontrolovať mliečnu žľazu a genitálie a u samcov oblasť penisu a semenníky, ktoré by mali byť symetrické, nezväčšené a nebolestivé. Samozrejme by mali byť prítomné obidva semenníky s výnimkou kastrovaného jedinca. Vada, kedy jeden ale obidva semenníky nie sú v miešku sa nazýva kryptorchizmus a je geneticky podmienená. V závislosti od lokalizácie semenníku sa kryptorchizmus delí na abdominálny alebo inguinálny. Horšia prognóza je u abdominálneho kryptorchida, kde semenník/y vôbec nezostúpili do ingunálneho kanálu a zostali v dutine brušnej. Vzhľadom na neprirodzené podmienky je u takéhoto semenníku omnoho vyššia pravdepodobnosť, že sa vo vyššom veku zvieraťa nádorovo zmení.

Ochorenia mliečnej žľazy bohužiaľ v poslednej dobe pribúdajú. Jedná sa hlavne o nádory mliečnej žľazy, ktoré sú veľmi častým problémom starých nekastrovaných samíc. Prejavujú sa ako rôzne veľké útvary, či hrčky v podkoží na spodnej strane hrudníka a brucha. Keďže viac ako polovica týchto nádorov môže mať zhubný charakter, akékoľvek podozrenie by malo starostlivo prešetrené. Toto pravidlo platí ešte viacej u mačiek, nakoľko u nich je percento zhubných ochorení mliečnej žľazy ešte vyššie.

Zároveň vieme skontrolovať hybnosť kĺbov končatín, krku a chvosta, bolestivosť, či opuch. Prezrieme packy, prstové vankúšiky aj pazúriky.

Fyzikálne vyšetrenie by malo byť doplnené o auskultáciu hrudníka fonendoskopom na zhodnotenie dýchania a pľúcneho parenchýmu. Hodnotíme tiež zvuk a rytmus srdcových oziev a pulz. Poruchy rytmu, tzv. arytmie môžu byť náhodným nálezom, tak ako aj srdcové šelesty vznikajúce nedomykavosťou chlopní. Akonáhle je zistená nejaká abnormalita, odporučí sa špecializované kardiologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa EKG a echokardiografiu.

Prehmatanie bruška je ďalšou nutnou súčasťou fyzikálneho vyšetrenia. Kontroluje sa prípadná bolestivosť či diskomfort, u niektorých pacientov je možné nahmatať jednotlivé brušné orgány a skontrolovať tak ich veľkosť prípadne hrúbku, či tvar. Napríklad pečeň je orgán situovaný v najprednejšej časti brucha a za normálnych okolností ju nahmatať nejde, nakoľko je skrytá pod rebrovým oblúkom. Ak je však zväčšená a rebrový oblúk presahuje, pri palpácii je hmatateľná.

V neposlednom rade sa treba pozrieť aj na perineálnu oblasť. Kontroluje sa okolie ritného otvoru a odporúča sa aj rektálne vyšetrenie. Pri ňom je možné zistiť abnormality ako preplnené análne vačky, či anatomické deformity rekta ako napríklad divertikuly, či striktúry. U nekastrovaných psíkov zisťujeme tiež zmeny na prostate. Teplota je veľmi dôležitý ukazovateľ zdravotného stavu. U zvierat sa meria práve rektálne a pohybuje sa v rozmedzí 37,8-39,0°C u psa a 38-39,3°C u mačky, u drobných zvierat ako je morča, či králik je teplota trochu vyššia. U príliš stresovaných zvierat je lepšie teplotu zmerať ako prvú, aby sme sa vyhli falošne zvýšeným hodnotám spôsobeným stresom.

Takto vyšetrený psík má zhodnotené všetky orgánové systémy a v prípade zistenia akýchkoľvek odchýlok Vám Váš veterinárny lekár odporučí doplnkové vyšetrenia, prípadne úkony.

Dôležité je myslieť hlavne na prevenciu a riešiť problémy ešte predtým, než nastanú. A keď nastanú a Vy budete nútení s Vaším zvieraťom navštíviť veterinárnu ordináciu či kliniku, budete vedieť, čo presne veterinárny lekár robí a zisťuje pri vyšetrovaní Vášho psa, mačičky, či iného miláčika.  

 autor textu: MVDr.Hana Matušková, SIBRA-centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk
článok vyšiel v časopise Pes a mačka, č.10/2016, s16-17

Na vrátkach 13, 841 01 Bratislava
tel: 02-64461794, 02-54419949
klinika@sibra.sk
  • Po-Pi9:00 - 19:00
  • So10:00 - 12:00
  • Ne17:00 - 19:00
  • Sviatky  17:00 - 19:00
sibra © 2018 | English