Ektoparazity psov

Ektoparazitózy psov sú pomerne častým a veľmi nepríjemným problémom psov. Postihnuté psy trpia traumatickými zmenami na koži spôsobenými saním krvi krvsajúcimi ektoparazitami alebo ich pohybom v osrstení. Koža je neustále dráždená, postihnutý jedinec sa škriabe, je nepokojný, srsť pomaly stráca lesk, začne sa plstiť, prípadne si pes postihnuté miesta vyhryzáva. Týmto spôsobom si môže zaniesť na dráždené miesta sekundárnu bakteriálnu infekciu, ktorá spôsobí následne dermatitídy rôzneho stupňa. Dôležitým aspektom napadnutia ektoparazitami je aj možnosť prenosu rôznych infekčných chorôb na napadnutého psa.

KLIEŠTE

Z veľkého množstva druhov kliešťov majú pre psa význam len Ixodes ricinus (kliešť obyčajný) a Rhipicephalus sanquineus (hnedý psí kliešť). Ixodes ricinus môže byť prenášateľom ľudskej meningoencefalitídy a lymskej boreliózy. Rhipicephalus je prenášateľom babeziózy, v našich zemepisných šírkach sa už nevyskytuje len výnimočne, ale hlavne v južných oblastiach pomerne často. K nám bol zavlečený z tropického a subtropického pásma. Nebezpečie nákazy babeziózou hrozí napadnutím infikovaným kliešťom hlavne pri pobytoch psa v týchto lokalitách. Ochorenie má pomerne akútny nástup spojený s apatiou, zvýšenou teplotou, nechutenstvom, typickým príznakom je močenie tmavej moči farbou podobnej kofole. Stav si vyžaduje správnu diagnostiku a rýchly začiatok cielenej terapie. Terapia v ranom štádiu špecifickým liekom a podpornou terapiou je úspešná, bez následkov.

‍

Lymská borelióza je široko rozšírené infekčné ochorenie s charakterom prírodnej ohniskovosti. Postihuje človeka i zvieratá a prejavuje sa najčastejšie postihnutím pohybovej a nervovej sústavy, kože a srdca. Pôvodcom ochorenia je baktéria Borrelia burgdorferi. Hlavným vektorom (prenášateľom) ochorenia je krvsajúci hmyz, v našich klimatických podmienkach kliešť – Ixodes ricinus. Človek alebo zviera sa nakazí po napadnutí infikovaným kliešťom. Klinické príznaky nie sú typické a sú rôznorodé, najčastejšie sa prejavuje nechutenstvom, malátnosťou, zvýšenou teplotou, bolesťami kĺbov a ich opuchom. U zvieraťa môže ochorenie prebiehať aj v tzv, asymptomatickom stave, kedy neprejavuje žiadne klinické príznaky. Je ale zdrojom infektu, jeho krvou sa môžu infikovať zdravé kliešte, ktoré následne rozširujú ochorenie na ostatné teplokrvné živočíchy.

Terapia Lymskej boreliózy je v ranných štádiách ochorenia úspešná. Problém však je s jej diagnostikou, pretože v začiatočnom štádiu nie sú príznaky typické. Neskoršie štádiá sú charakteristické širším poškodením nervového a kardiovaskulárneho systému, kĺbov a kože, niekedy až s ireverzibilnými zmenami. Aj napriek úspešnej liečbe môže jedinec zostať po celý život zdrojom infekcie.

‍

Prevencia ochorenia je najjednoduchším a najúčinnejším riešením. Spočíva v ochrane pred napadnutím kliešťom. Výskyt kliešťov je najvyšší od apríla do júla a od septembra do konca októbra. V praxi to znamená použitie rôznych repelentných a antiparazitárnych prípravkov. Pre psov a mačky sú to rôzne spreje, antiparazitárne obojky a ľahko aplikovateľné bezpečné prípravky vo forme „spot on“. Rovnako dôležitá je pravidelná kontrola zvieraťa po prechádzke v rizikovom prostredí – t.j. v krovinatých oblastiach, vysokej tráve apod. V prípade náhodného prisatia kliešťa je nutné ho odstrániť, pričom netreba zabúdať na vlastnú ochranu pred nakazením. Ďalšou možnosťou komplexnej ochrany je vakcinácia psov. Vakcinovaný pes je proti borelióze i babezióze chránený, v jeho krvi sa borélie nevyskytujú, preto nie je ani zdrojom ďalšej infekcie. Optimálnym termínom vakcinácie je začiatok sezóny, t.j. marec, apríl. Pri pravidelných návštevách prírody je prevencia nevyhnutná a v konečnom dôsledku výrazne jednoduchšia ako terapia.

BLCHY

Blchy sú najčastejším a najtypickejším ektoparazitom psov. Pri psoch sa uplatňujú Ctenocephalus canis, zriedkavo aj Pulex irritanis (ľudská blcha). Pre svoj častý výskyt sú primárnymi pôvodcami rôznych neskorších komplikovaných dermatitíd. Škodlivosť blchy by sa dala rozdeliť do viacerých bodov. 1. škodí vpichom s následným vpustením dráždivých slín, nastáva reakcia alergén-protilátka, ktorá sa klinicky prejaví začervenaním postihnutého miesta, pre psa je silne svrbivá. 2. dráždi zviera pohybom v osrstení. 3. je medzihostiteľom psej pásomnice (Dipylidium caninum). Pri terapii zablšenia musíme brať do úvahy skutočnosť, že len veľmi malá časť blšej populácie žije priamo na zvierati. Preto je dôležité aj odblšenie prostredia, vzhľadom k možnosti prenosu pásomnice psej sa odporúča súčasné odčervenie postihnutého jedinca. V súčasnosti sa na trhu vyskytuje veľké množstvo ochranných prostiedkov proti napadnutiu blchami na rôznej chemickej báze. Väčšina z nich účinkuje kombinovane na všetky bežne sa vyskytujúce ektoparazity. Tieto prípravky nám zabezpečia účinnú terapiu ale aj vhodnú prevenciu.

‍

‍

_{Autor textu:  Sibra - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk}

‍