Starostlivosť o imobilného psa

V živote Vášho domáceho miláčika môžu nastať situácie, kedy nie je schopný pohybu bez ľudskej pomoci, prípadne sa nedokáže sám postaviť alebo zmeniť polohu. V takomto prípade sa vo veterinárnej medicíne používa termín imobilný pacient. Rovnako ako v ľudskej medicíne, ani v našom odbore nie je vždy možné, aby bol takýto pacient dlhodobo hospitalizovaný s odbornou starostlivosťou. Je preto nutné naučiť majiteľov, ako sa o psíka starať v domácom prostredí a poučiť ich o rizikách, ktoré so sebou tento stav prináša.
20160525_130704.jpg

Príčiny neschopnosti pohybu sú rôzne. Niektoré sú prechodné, ale niektoré bohužiaľ i trvalé. Postihnutý psík môže odmietať pohyb z dôvodu bolesti ak trpí napríklad ortopedickým problémom chronického alebo akútneho charakteru. Za všetky spomeniem osteoartrózu, čiže degeneratívne ochorenie kĺbov. Tieto stavy sú zvlášť obmedzujúce pohyb, ak postihujú veľké nosné kĺby, ako napríklad bedrový, kolenný, lakťový kĺb alebo chrbticu.  Táto diagnóza je limitujúca najmä pre psov veľkých a gigantických plemien. Príčinou imobility môže byť i neurologický problém. V tomto prípade nemusí byť dôvodom odmietanie pohybu, práve naopak, postihnuté zvieratá vykazujú snahu o pohyb, toto však z dôvodu poškodenia alebo poruchy funkcie nervovej sústavy nie je možné. Psík môže byť tzv. ochrnutý iba na jednu končatinu, prípadne na obe panvové končatiny alebo všetky štyri končatiny. Niektoré diagnózy sú typické celotelovým ochrnutím, teda zviera nie je schopné pohybovať končatinami, ale ani trupom a hlavou.

broky.jpg

Aké sú zdravotné riziká vyplývajúce z dlhodobého ležania pacienta?

Sú obdobné ako u ľudí, ktorí sa nemôžu pohybovať. Na koži v oblasti kostných výbežkov môžu vzniknúť preležaniny, ktoré sa môžu sekundárne infikovať a neustále dráždenie znemožňuje adekvátne hojenie. Tieto zvieratá majú často problémy s vyprázdňovaním, a to buď nie sú schopné sa vymočiť, čo vedie k hromadeniu moču v močovom mechúri a riziku vzniku močových infekcii, alebo močia tzv. pod seba a keďže nie sú schopné odísť z mokrej podložky, koža a srsť najmä na bruchu a vnútornej strane stehien je neustále dráždená a vzniká zápal kože. Tak isto pľúca sa nedostatočne ventilujú a stále ležanie na boku prispieva k hromadeniu hlienov v dolných dýchacích cestách, čo predstavuje živnú pôdu pre baktérie a riziko vzniku zápalu pľúc. Samozrejme i výživný stav a celková kondícia je postihnutá. Imobilný psík sa nevie presunúť k miske s jedlom alebo vodou, nevie zaujať polohu, aby sa nakŕmil alebo napil, trávenie a peristaltika čriev je spomalená a svaly atrofujú (ochabujú) z nedostatku pohybu.

V čom spočíva starostlivosť o imobilného pacienta?

Miera asistencie človeka závisí samozrejme od miery postihnutia zvieraťa. V prípade, že pes sám nie je schopný zmeniť polohu, je nutné ho polohovať každé 3 až 4 hodiny, a to striedavo na pravý i ľavý bok, ale i do tzv. sternálnej (hrudnej) polohy. Pre udržanie polôh je možné použiť pomôcky pre podloženie, ako napríklad vankúše, deky, penové kvádre, zaťažujúce vrecká s pieskom, atď. Podložka by mala byť rovná, pevná, nie však tvrdá alebo drsná, aby nezraňovala pokožku. Existujú i antidekubitárne podložky proti vzniku preležanín pre psov, prípadne je vhodne pod psíka dať deku. Starostlivosť o vyprázdňovanie spočíva v kontrole močenia, umiestnenia psíka na savú plienku v prípade, ak močí pod seba a túto vymeniť za suchú vždy po vymočení. Ak nie je schopný sa sám vyprázdňovať, je často nutná hospitalizácia so zavedeným močovým katétrom. Pravidelné kŕmenie ľahko stráviteľnou gastrointestinálnou diétou a napájanie vodou je nutnou súčasťou starostlivosti. V ťažkých prípadoch je nutná hospitalizácia, infúzna terapia, prípadne i parenterálna výživa. Samozrejmosťou je kontrola kože, ošetrovanie prípadných rán, odrenín a zaparenín. Nevyhnutnou súčasťou by mala byť pasívna rehabilitácia, tzn. masáž, pasívna mobilizácia, asistovaný sed, stoj, prípadne i chôdza, ak to stav pacienta umožňuje.

Záverom by som chcela podotknúť, že prognóza môže byť v navonok rovnakých prípadoch úplne rozdielna. Preto nie každý zvierací pacient ,,pripútaný na lôžko“ je odsúdený na trápenie alebo eutanáziu a v mnohých prípadoch je tento stav dočasný. Vždy je dôležité určiť príčinu stavu a diagnózu, aby sa majiteľ mohol informovane a správne rozhodnúť, čo je preňho i pre jeho psíka najlepšie.

 

Autor textu: MVDr.Bc. Veronika Čaklošová, odd. fyzioterapie a rehabilitácie, Sibra centrum veterinárnej medicíny, caklosova@sibra.sk

www.sibra.sk

Na vrátkach 13, 841 01 Bratislava
tel: 02-64461794, 02-54419949
klinika@sibra.sk
  • Po-Pi9:00 - 19:00
  • So10:00 - 12:00
  • Ne17:00 - 19:00
  • Sviatky  17:00 - 19:00
sibra © 2018 | English