Bezpečné a vhodné hračky pre psy

V stomatologickej veterinárnej praxi sa z hľadiska nevhodnej stravy, pamlskov a hračiek pre psy stretávame najčastejšie s dvoma typmi ochorení – fraktúry zubov alebo abrázia zubov. Oba problémy si podrobne popíšeme a na záver odporučíme vhodné hračky a doplnky stravy.

‍

Z evolučného hľadiska, a teda aj z hľadiska vývoja chrupu, sú psy mäsožravce. To znamená, že chrup je prispôsobený chyteniu potravy, ťahu a trhaniu mäsa. Následne dôjde k prehltnutiu natrhaných kúskov. Zuby psa nie sú určené na žuvanie kostí alebo predmetov, ktoré sú tvrdšie ako zuby. Hladujúce voľne žijúce zvieratá často majú k dispozícii na jedenie iba kosti, ktoré ale taktiež lámu ich zuby, a spôsobujú tým nevýhodu v prežívaní. Voľne žijúce mäsožravce, ktoré jedia kosti, ich zvyknú jesť z čerstvo ulovenej koristi. Čerstvé kosti sú mäkšie, ale stále môžu viesť k traumatizovaniu zubov.

‍

Stavba zubu psa je veľmi podobná stavbe zubu človeka. Na povrchu zubu sa v oblasti korunky nachádza sklovina. Sklovina je najtvrdšie tkanivo v celom tele. Na rozdiel od tej ľudskej je u psa oveľa tenšia. Pod sklovinou nájdeme zubovinu, inak zvanú aj dentín. Tvorí podstatnú časť korunky aj koreňa. Dentín je taktiež veľmi tuhá hmota, svojou štruktúrou sa podobá kosti. Je tvorený tenkými kanálikmi. V centre zubu sa nachádza zubná dreň – pulpa, ktorá je vlastne spleťou nervov a ciev, jej úlohou je zub vyživovať.

‍

Pri poškodení zubu dochádza často k obnaženiu drene, čo je veľmi bolestivý proces, a predstavuje riziko aj z hľadiska vniknutia infekcie do organizmu. Najčastejšie dochádza k infekcii okolitej kosti, ale baktérie sa vedia krvným riečiskom dopraviť aj k dôležitým orgánom ako srdce, pečeň alebo obličky. Pokiaľ pri poškodení zubu dôjde iba k poškodeniu skloviny, infekcia môže preniknúť k dreni dentínovými kanálikmi, preto je potrebné nepodceňovať žiadne zranenie zubov.

‍

V chrupe – dentícii mäsožravca sa nachádzajú takzvané trháky, ktoré slúžia k „strihaniu“ potravy. Takto špeciálne uspôsobený zub u človeka nenájdeme. U psa sú štyri – štvrté črenové zuby na hornej čeľusti a prvé stoličky na dolnej čeľusti. Nožnicový zhryz trhákov u psa znamená, že sú zuby vo veľmi tesnom kontakte. Trháky majú taktiež veľmi ostré hroty, ktoré ich robia zraniteľnými. Pokiaľ pes zahryzne do predmetu tvrdšej konzistencie ako zub samotný, tieto hroty sa rýchlo lámu. Rovnaké riziko platí aj pri predmetoch, ktoré sú pre papuľu psa príliš veľké.

‍

‍

Veľa majiteľov psov predpokladá, že kosti ako prírodný materiál sú pre psa vhodné na hryzenie. Jedná sa o mylnú predstavu. Kosti sa môžu lámať a štiepiť. Úlomky sa môžu zaseknúť v ústnej dutine alebo ich pes môže prehltnúť a môžu ostať v krku, žalúdku alebo črevách. Zďaleka najhoršie sú z tohto pohľadu kuracie kosti, ktoré sú primárnou príčinou dusenia!

‍

Hryzenie dreva, obzvlášť veľkých paličiek a konárov, dokáže taktiež vyústiť vo fraktúru zubu. Okrem iného predstavuje aj iné riziko – drevo sa často štiepi a zasekáva sa medzi zubami, zapichuje sa do mäkkých tkanív, v extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k jeho vdýchnutiu.  Najhoršie zranenie spôsobené konármi dreva je pes bežiaci v ústrety hodenej paličke, ktorú skúša zachytiť jej ostrým koncom. Vznikajú tak ťažké zranenia ústnej dutiny a krku. Fragmenty odštiepeného dreva sa pritom v mäkkých tkanivách hľadajú veľmi obtiažne, často je potrebná veľká dávka šťastia a finančne náročné MRI alebo CT vyšetrenia.

‍

‍

Druhým najčastejším problémom s nevhodnými hračkami je abrázia zubov. Klasická tenisová loptička je zďaleka tým najhorším, čo môže pes nosiť v papuli a hrýzť. Chlpatý povrch loptičky na sebe často nesie jemný prach a piesok, ktorý na zuby pôsobí ako šmirgľový papier. Abrázia nevzniká okamžite, jedná sa o pomalý a dlhodobý proces. S abráziou zubov sa stretávame aj u psov, ktorí radi nosia v papuli kamene, ale aj u psov, ktorí hryzú klietky, reťaze či drôty. Z tohto dôvodu je to častý nález u zachránených či útulkových psíkov.

‍

‍

Vo všeobecnosti platí pravidlo, že psovi nedáme hračku, ktorá sa nedá ohnúť a je neprimerane veľká. Zuby psa nepotrebujú obrusovať, je absolútne nevhodné, aby pes dostával parohy, rohy, kopytá, tvrdé a hrubé surové kože, nylonové kosti, kocky ľadu, kamene, ale aj surové či varené kosti. Tenisové loptičky, ale aj iné hračky s podobným povrchom, by takisto mali byť predmetmi, ktorým sa zďaleka vyhýbame.

‍

Vhodnými pamlskami sú mäkké, stráviteľné žuvacie pamlsky. Existujú špeciálne dentálne pamlsky na udržovanie zdravého stavu chrupu. Nevýhoda týchto pamlskov je v tom, že nevydržia veľmi dlho. Na žuvanie sú vhodné aj tenké surové kože, ak ich pred podaním psovi zmäkčíme namočením do vlažnej vody. Bezpečné sú aj silikónové a gumené hračky, napríklad Kong, ktoré vydržia dlho a prichádzajú v rôznych tvaroch. Niektoré majú otvory, kde sa dajú schovať pamlsky, čo môže byť pre psa okrem odmeny zároveň aj hrou.

‍

Často je problém nájsť vhodnú hračku pre psa aj pri návšteve obchodu so sortimentom pre zvieratá. Výrobca hračiek a pamlskov má za úlohu najmä predať svoj produkt, preto sa nemôžme vždy spoliehať na informácie uvedené na obale. Predstavme si, ako by na predmet, ktorý chceme dať psovi, reagovali naše zuby.

‍

Každý poškodený zub by mal vidieť veterinárny lekár, ideálne veterinárny stomatológ, a mal by zhodnotiť poškodenie a potrebnú liečbu. Psy často bolesť zubov neprejavia, ale z humánnej medicíny vieme, aká nepríjemná dokáže  bolesť zubov byť. Ignorovať poškodenia chrupu nášho miláčika mu prináša trápenie a riziko ďalšej infekcie. Preto dbajme na prevenciu a vyberajme pre nich len to najlepšie!

‍

_{MVDr. Andrea Kubovčíková, SIBRA-centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk}

‍