Ako zlepšiť pohyb, postoj a chrbtovú líniu psa

Pohyb psa je veľmi špecifický stavbou tela, telesným rámcom i veľkosťou psa. Pod drobnohľadom je pohyb u výstavných psov, pritom nedostatky v pohybe, postoji a v chrbtovej línii nie sú len závažnou exteriérovou chybou z hľadiska štandardu, ale bránia psovi rozvinúť dobrý fyzický výkon pri práci, športe a výcviku. Pohyb a chrbtová línia závisia na kostre a svalstve. Vývin kostry sa ukončuje uzavretím rastových zón vo veku okolo 10-18 mesiacov v závislosti od veľkosti a plemena. Určujú ho genetické predpoklady a z vonkajších faktorov predovšetkým pohyb a výživa. Vývin kostry však závisí aj na jej funkčnom zaťažovaní, na možnostiach a spôsobe pohybu šteňaťa. Majiteľ sa neraz dozvie až na prvej výstave alebo od skúsenejšieho chovateľa, prípadne na zvode dorastu, že jeho mladý pes má klenuté bedrá, kaprí alebo voľný chrbát, že chodí prevažne v mimochode a o ďalších nedostatkoch, ktorých si nikdy nevšimol. Mnoho z nich sa dá u mladého psa odstrániť alebo zmierniť vhodne volenou pohybovou aktivitou. Niektoré z týchto porúch sú spôsobené skrátením určitých svalových skupín, iné zapríčinilo naopak príliš voľné, málo pevné svalstvo. Pri úsilí o nápravu treba postupovať individuálne, voliť vždy cielene potrebný postup, aby sa nedosiahol nežiadúci účinok. Zároveň si treba uvedomiť, že náprava si vyžiada systematickú prácu, ktorá v mnohých prípadoch vyžaduje denné cvičenie počas niekoľkých mesiacov.

‍

‍

‍

Trvalý alebo prevládajúci mimochod (súčasný pohyb dopredu končatinami tej istej strany tela) je často dôsledok nedostatočného pohybu v mladosti. Pokus o nápravu začíname zvyšovaním kondície psa dlhšími prechádzkami. Po získaní kondície sa snažíme napraviť mimochod na správny klus behaním napr. pri bicykli (pozor na vhodný terén) alebo spoločným behom. Pes sa má pohybovať rovnomerne v kluse a stále ho pritom sledujeme, pri cvale spomalíme. Ak prejde do mimochodu hneď ho treba „vyrušiť“ dotykom ruky alebo napnutím vodítka, aby zmenil krok. Pri zmene mimochodu na klus psa pochválime a môžeme pridať povel „klus“. Pri dostatočnej vytrvalosti dokáže pes na tento povel zmeniť štýl svojho pohybu, čo vieme využiť napr. pri výstavách. Denný pohyb postupne navyšujeme, aby sa organizmus stačil prispôsobiť zvýšeným nárokom. V začiatočnom štádiu necháme psa klusať v rýchlosti, ktorá mu je pohodlná, neskoršie sa zameráme na klus v rýchlej a strednej frekvencii. Po ich zvládnutí učíme psa klusať v pomalej rýchlosti bez prechádzania do mimochodu. Pri tréningu nikdy nesmieme zabudnúť na pochvalu a odmeny. Tréning zlepší aj celkovú kondíciu psa, čo oceníme pri športe. V zimnom období môžeme bicykel zameniť za bežky a v lete pridať plávanie.

‍

‍

Zatiaľ čo sa pri úprave mimochodu  snažíme dosiahnuť klus psa i pri pomalej chôdzi, pri náprave viazaného a krátkeho kroku využívame pohyb v maximálnej rýchlosti, ale vždy v kluse, aby sa pes naučil maximálne využívať dĺžku klusového kroku (najväčší rozsah pohybu všetkých kĺbov) a aby bol čo najviac uvoľnený. Postupným zvyšovaním frekvencie klusu sa psovi aspoň trochu predĺži krok a uvoľnia sa svaly zadnej časti chrbta a panvových končatín.

‍

‍

‍

Pri klenutých bedrách a tzv. kaprom chrbte je užitočné plávanie a klus vyššej frekvencie, pretože potrebujeme dosiahnuť uvoľnenie chrbtových svalov. Psa s týmito vadami nesmieme zaťažovať ťahaním sánok, behaním do kopca alebo v hlbšom snehu.

‍

Mäkký prehnutý chrbát je opakom kaprieho chrbta. Potrebujeme posilniť chrbtové svalstvo a zabezpečiť dobré osvalenie kohútika (oblasť medzi lopatkami). Psa učíme ťahať sánky vo vyhovujúcom postroji, ktorý netlačí krk, ale opiera sa o prsia psa. Veľkosť a stupňovanie záťaže závisí od veľkosti, kondície a sily psa, dávame pozor, aby sa pes nevyčerpával. Namiesto sánok môže pes ťahať iný predmet, prípadne môžeme ťahanie nahradiť behom do kopca, v hlbokom snehu, po mäkkej oráčine alebo brodením v hlbokej  vode (hydroterapia). Pri odstraňovaní tejto vady je možné využiť aj cval.

‍

‍

Úzky zbiehavý postoj vyžaduje zosilnenie svalstva hrudníka. Táto chyba sa často spája s úzkym a plytkým hrudníkom. Psa nechávame behávať v hlbokom snehu, v hlbokej oráčine alebo brodiť v hlbokej vode (hydroterapia). Tento pohyb je pre psa namáhavý a uľahčuje si ho širším postavením hrudníkových končatín. Takéhoto psa nenechávame ťahať!

‍

Vybočené lakte sa upravujú posilnením svalstva hrudníka a pletenca hrudníkovej končatiny. Psa nenechávame ťahať, nenaháňame ho do kopca, ale umožníme  mu behať dolu kopcom. Vhodné je aj plávanie a beh pri bicykli.

‍

‍

Mäkké nadprstie môžeme posilniť hlavne plávaním, pes sa má vyhýbať skokom, dlhému cvalu a nesmieme ho preťažovať. Nie je vhodný ani pohyb na príliš tvrdom teréne – betón, asfalt...

‍

Na záver treba zdôrazniť potrebu diagnostiky problému a prípadný súvis s ortopedickou diagnózou. Tréning a zvýšená záťaž zvieraťa s ortopedickým problémom nielenže nedosiahne želanú nápravu chybného postoja, ale aj zhorší jeho zdravotný stav a spôsobí zvieraťu bolesť.

‍

_{autor textu: MVDr.Silvia Ficová, Sibra- centrum veterinárnej medicíny, Bratislava}