Neurologické ochorenia chrbtice

Cervikálna spondylomyelopatia – Wobbler syndróm

Toto neurologické ochorenie, ktoré je súhrnom viacerých symptómov, sa vyskytuje hlavne u veľkých plemien psov. V dôsledku vrodených alebo degeneratívnych zmien dochádza ku kompresii miechy v oblasti krčnej chrbtice, čo sa prejavuje potácavou, neistou (z angličtiny wobbly) chôdzou. Klinické príznaky sú húpavá, neistá chôdza, bolestivosť krku, vyhryzovanie paciek, strata svalstva na hrudníkových končatinách, problémy so vstávaním, paralýza. Príčiny tohto ochorenia bývajú vždy multifaktoriálne. Buď môže ísť o vrodené abnormality v anatómii stavcov, ktoré spôsobujú ich nestabilitu, čo vedie k zhrubnutiu a zmnoženiu väzov a kĺbových membrán. Tie vedú k útlakom miechy. Ďalšia z možných príčin sú postupné degeneratívne zmeny chrbtice. Predpokladá sa, že aj nadmerný príjem vápnika a bielkovín v potrave môže napomáhať vzniku ochorenia. V rámci diagnostických metód sa využije RTG na zistenie stavu stavcov, toto vyšetrenie však nepostačuje. Na posúdenie kompresie miechy sa využíva myelogram, myeloCT, alebo MRI ktoré dokážu zobraziť aj miechu.

‍

Liečba závisí od závažnosti ochorenia. Môže byť chirurgická alebo konzervatívna, treba ale pri konzervatívnej liečbe treba brať do úvahy skutočnosť, že ide o progresívne ochorenie.

Cauda Equina

je ochorenie podobné Wobbler syndrómu, čo sa týka patogenézy. Postihuje lumbo-sakrálnu oblasť chrbtice. Chrbtica psa pozostáva z viacerých stavcov, medzi ktorými sa nachádzajú platničky: v oblasti krku je umiestnených 7 cervikálnych (krčných) stavcov, za nimi nasleduje 13 torakálnych (hrudných) stavcov a sedem lumbálnych (bedrových) stavcov. Tri krížové stavce sú zrastené a tvoria krížovú kosť (sacrum), nasledovanú 20 až 23 stavcami chvosta.

‍

Syndróm Cauda equina

je lokalizovaný v zadnej časti chrbtice. Tu už neprebieha kanálom miecha, ale iba korene nervov, ktoré sa odborne volajú cauda equina. Syndróm CE vzniká následkom pomalého zužovania chrbticového kanálu, kde dochádza ku kompresii, deštrukcii alebo posunu týchto nervových vlákien. Príčiny môžu byť rôzne: degenerácia medzistavcovej platničky, nestabilita stavcov, zhutnenie väziva medzi stavcami. Tento syndróm je bežný u veľkých plemien, často postihnuté plemená sú nemecký ovčiak, rotweiler a boxer.

Prejavuje sa krívaním, bolesťou, slabosťou panvových končatín a úbytkom svalovej hmoty, slabosťou alebo ochrnutím chvosta, u niektorých zvierat aj inkontinenciou. Pri diagnostike treba vylúčiť iné ochorenia, ako sú dysplázia bedrových kĺbov, ochorenie kolien, trombus v hlbokých žilách. Okrem RTG sa kontroluje aj stav miechy pomocou kontrastnej látky alebo MRI. Liečba je podobná ako pri Wobbler syndróme: v rámci konzervatívnej liečby sa podávajú lieky na tlmenie a tíšenie bolesti alebo sa lieči chirurgicky.

Ochorenia medzistavcových platničiek.

Funkcia medzistavcovej platničky je tlmenie nárazov pri ohýbaní a kompresií stavcov. Platnička sa skladá z dvoch častí: nucleus pulposus – z mäkkej, rôsolovitej časti a z pevnej obálky z väziva - annulus fibrosus.

‍

Existujú dva typy poškodení medzistavcových platničiek, ktoré pôsobia na miechu:

Hansen typ I – postihuje hlavne chondrodystrofické plemená psov, ako sú jazvečík, corgi, pekinský palácový psík, lhasa apsa, beagle. Tieto plemená majú narušený vývoj chrupavky v dlhých kostiach, čoho dôsledkom majú skrátené končatiny. Prichádza u nich ku mineralizácii želatínového centra platničky. Pri skoku, páde, prudkom otočení a pod. tento tuhý materiál ľahko pretrhne väzivový obal a natlačí miechu do chrbticového kanálu. Jazvečíky majú až mnohonásobne vyššie riziko poškodenia platničky ako iné plemená, u mačiek je tento problém zriedkavý.

Hansen typ II – ide o pomalší, chronický priebeh ochorenia.

Klinické príznaky závisia od stupňa utlačenia miechy a lokalizácie poškodenej platničky. Pri postihnutí krčnej chrbtice sú psi extrémne bolestiví, nehýbu krkom, krk je často stuhnutý a agresívne reagujú aj pri miernej manipulácii. Dôsledkom útlaku dýchacích dráh môže dôjsť až ku smrti. Najčastejšie býva platnička vyskočená v oblasti konca hrudnej a začiatku bedrovej chrbtice. Príznaky môžu byť od miernych (nekľud, nespavosť), až po najvážnejšie – krívanie, neschopnosť postaviť sa, ale aj úplná paralýza bez citlivosti panvových končatín. Pri paralýze je veľmi dôležité odstrániť útlak miechy v časovom horizonte tzv. „golden hours“ (8 – 12 hodín od postihnutia), aby pes neostal natrvalo postihnutý.

Diagnostika

RTG v prípade poškodenia platničky má malú vypovedaciu hodnotu. Dokáže len vylúčiť niektoré ochorenia a zlomeniny. Myelogram je v tomto prípade ako diagnostická metóda vhodnejší, ale ani on nemusí zachytiť všetky zmeny na mieche. Lepšia diagnostická metóda je CT a najsenzitívnejšia MRI.

‍

U psov, ktoré nie sú schopné chôdze alebo trpia výraznou bolestivosťou sa aplikuje hemilaminektómia. Ide o odstránenie časti stavcového oblúka a odstránenie materiálu, ktorý tlačí na miechu. Pri chirurgickej operácii zvieraťa so zachovanou citlivosťou je až 80% šanca na úspešnú operáciu.
‍

‍

_{Autor textu: Sibra - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk, spracovala Katarína Štulajterová}

_‍